Na začiatok treba určite zdôrazniť, že sa netreba nechať odradiť lokalitou. La Vita Ristorante je na sídlisku, ukrytá v neprehľadných uličkách v nie veľmi dizajnovo zaujímavom interiéri. Ak by sme chceli byť ešte zrozumiteľnejší, tak výbornú reštauráciu by sme určite nehľadali na prízemí paneláku. Ale zdanie občas klame.
Tomuto ružinovskému podniku velí šéfkuchár Daniel Karas, ktorý celkom zapadá do trendu mladých bratislavských šéfkuchárov - hippster, punker, potetovaný, týpek už na prvý pohľad. Ale o to je kreatívnejší, priateľskejší, s netradičným pohľadom na svet a na to, ako má vyzerať moderná gastronómia.
"V roku 2006 som vycestoval do zahraničia a začal som umývať riady, presne tak ako väčšina Slovákov, ktorí skúšajú šťastie. Po čase som sa dostal do kuchyne do sekcie prípravy studených jedál. Bolo to na juhu Británie v mestečku Dartmoute, na lodi, ktorá kotvila v strede zálivu," začína hovoriť svoj príbeh šéfkuchár La Vita.
Táto lokalita je veľmi vyhľadávaná, Londýnčania tu radi trávia prázdniny a víkendy. "Tam som vlastne zistil, čo je to gastro, dostal som veľkú školu profesionality, rešpektu a pokory." Okrem varenia sa učil aj úcte k surovinám, nakupoval mäso, školil sa u rybárov. Po návrate do Bratislavy pracoval vo viacerých reštauráciách, napríklad v hoteli Falkensteiner.
Bez jedálneho lístka
Už niekoľko rokov je šéfkuchárom a hlavným kreatívcom ružinovskej reštaurácie La Vita, ktorá funguje veľmi netradične - bez stabilného jedálneho lístka. "Toto rozhodnutie nám priniesol čas. Veľa hostí sa k nám vracalo a chceli stále skúšať nové a nové veci. Uvedomil som si, že ak si to prajú, tak to vyskúšame. A úplne sme zrušili jedálny lístok."
Šéfkuchár pripravuje pravidelne raz za týždeň nový zoznam jedál, ktoré bude variť, momentálne ich majú v ponuke osem. "V týždni sa u nás zastaví niekto s prísľubom, že nám dodá medvedí cesnak. Potom príde iný dodávateľ s rybami či hríbami. A tak pripravím jedálny lístok z týchto surovín."
Čo na to hovoria zákazníci? Mnohí totiž chodia do reštaurácie práve na svoje obľúbené jedlo a nechcú nič iné. "Sú samozrejme aj takí, čo by chceli jesť niečo klasickejšie. Ale keď sú už u nás, tak si povedia - prečo nie? a tak skúšajú, ochutnajú. Snažíme sa pripraviť im wow efekt."
Vyskúšali sme si to aj my a musíme potvrdiť, že Danielovi a jeho kolegom sa to darí. Pripravil nám na ochutnávku degustáciu svojich 8 jedál a ku všetkým chodom sa postavil netradične a s veľkou dávkou kreativity - morského vlka pripravil s cícerovým pyré, hovädzí pupok s brokolicou, kačacie prsia s avokádom, hrebenatku, špargľu, údené prepeličie vajíčka.
Moment prekvapenia
Ponúkané chute boli vyvážené a často prekvapili kombinácie aj technológia prípravy jedla. Aj oni idú na módnej vlne prípravy jedál formou sous - vide, čo je varenie vo vákuových vreckách pri nízkych teplotách.
"Nestáva sa nám, žeby ľudia odišli iba preto, že si u nás nevybrali alebo žeby sa sťažovali na príliš úzky výber jedál," hovorí. Rezeň, vyprážaný syr ani halušky tu však nedostanete.
"Naša najväčšia sila je moment prekvapenia. A to sa snažíme udržať. Ľudia často ani netušia, kto sme. Vkročia do bežnej sídliskovej reštaurácie a nečakajú nič moc. A potom od nás dostanú úplne niečo iné ako si predstavovali."
Punk v kuchyni
Daniel doslova opisuje svoj štýl ako "punkerský", všetko je uvoľnené a akoby bezkoncepčné. "Nechcem aby naša gastronómia pôsobila príliš formálne. Chceme jej dať úsmev, jedlo je totiž radosť. Nechcem, aby reštaurácia pôsobila snobsky. Skôr sa mi páči, keď ľudia menej očakávajú a odídu s príjemným prekvapením, ktoré by určite v Ružinove na sídlisku nečakali. To je naša cesta ako uspieť."
Bratislavskú gastroscénu považuje šéfkuchár za čoraz lepšiu. Priznáva však, že ak sa chce ísť najesť niekde inde, tak ide za šéfkuchárom, u ktorého bol predtým spokojný. "Mám rád na prvý pohľad nekoncepčné, tajomné jedlá, kde často ani neviem, čo jem. Treba sa hrať s emóciami, toto vždy funguje. V zahraničí to zistili už dávno a preto si rád beriem inšpiráciu zo sveta," hovorí Daniel Karas.