Pri vyslovení pojmu hodinový hotel si možno predstavíte nepekné hotelové izby z filmu Partie krásneho dragouna. Lenže doba sa mení a dnešné "relaxačné centrá", ako sa im zvykne hovoriť, môžu mať aj zaujímavú dizajnovú podobu. Napríklad ako v prípade jedného pražského zariadenia, uvádza iDnes.cz.
O hostí hodinové hotely núdzu nemajú. Často to bývajú ľudia, ktorí si partnera nemôžu alebo nechcú pozývať domov (najmä ak bývajú ešte stále u rodičov). Niekedy sú to manželia, ktorí nemajú kvôli deťom doma súkromie, ako niektorí majitelia týchto hotelov uvádzajú. Prevažujúcimi hosťami však bývajú hlavne "neoficiálne" dvojice.
Fotografie interiéru si pozrite v galérii:
Hodinové hotely vznikajú aj na netradičných miestach. O tom sa presvedčila aj architektka Lenka Míková, keď jej bola zverená úloha navrhnúť interiér relaxačného centra na Žižkove v pivničných priestoroch bez okien.
"Zásadné otázky tejto výzvy boli jasné: ako nepôsobiť vulgárne, navodiť pocit intimity, a pritom zodpovedať špecifiká prevádzky: ako využiť pôvodné klenby a murivo, aby to nepôsobilo ako stredoveká mučiareň?"
"Odpoveďou je snaha vytvoriť vlastný svet sám pre seba, ktorý má tajomnú, až ľahko bizarnú eleganciu, trochu ako vo sne, mimo bežnej reality," opisuje svoj prístup architektka Míková, ktorá s prevahou zvíťazila v súťaži Interiér roku 2017, v kategórii Súkromný interiér - rekonštrukcia.
Inšpirácia filmami
Svoj nový projekt prihlásila do súťaže opäť, tentokrát však v kategórii Verejný interiér I, kde sa posudzujú hotely a reštaurácie. Súťaž, kam sa môžu hlásiť architekti a dizajnéri z Českej a Slovenskej republiky, mala uzávierku 20. februára 2019.
Víťazi budú oficiálne vyhlásení 2. apríla na záver kongresu o bývaní, dizajne a architektúre Living forum v pražskom Centre súčasného umenia DOX. Jeho témou je tentoraz "Luxus a budúcnosť verzus šťastie".
"Navrhnúť špeciálne, relaxačné centrum, ktoré v podstate funguje ako hodinový hotel, bola pre mňa výzva, rovnako ako pivničný priestor bez okien. Inšpirovala som sa estetikou Davida Lyncha. Predobrazom tmavej vstupnej chodby sa zas stala scéna z filmu Pod kožu," opisuje Lenka Míková.
Intimitu priestoru podporila hrou s umelým osvetlením a rôznymi svetelnými efektmi. Využila odhalené hrubé murivo, ktoré kontrastuje s minimalistickým poňatím nových povrchov. Tie zjednocuje jedna farba, ktorá je použitá na všetko: podlahy, steny, dvere, nábytok a doplnky.
Pre posilnenie dojmu "luxusného priestoru" pridala architektka ďalší doplnkový dekor: vo väčších izbách zvolila textúru kameňa, v menších takmer exotickú kresbu dreva. "Balansovanie na hranici gýča v tomto prípade vôbec nevadí," konštatuje autorka.
Nenápadný vstup
Pre hodinové hotely býva typické, že nelákajú na svetelné pútače, ich prednosťou je nenápadnosť. Aj v Prahe na Žižkove tak návštevníkov hľadajúcich azyl vedú z ulice zámerne nenápadné dvere a tmavé schodisko dole až k vstupnej mreži.
Odtiaľ potom vedie dlhá chodba, ktorá pomocou svetelnej hry vytvára pomyselný predel od sveta vonku. Na jej konci svieti recepcia, odkiaľ možno pokračovať do jednej z piatich izieb.
"Na jednej strane sú tri väčšie izby s malou predsieňou, každá má vlastný ´vodný prvok´ a vlastnú farebnosť. Modrá izba, pracovne nazvaná Royal, ponúka dokonca vírivku s kapacitou až šesť osôb, zelená izba Relax má vaňu a červená izba s názvom Hot presklenú sprchu," opisuje architektka Míková.
Ďalšie dve izby poňala ako "kajuty" s dreveným obložením, avšak bez predsiene. Zjednocuje ich antracitová farba, rovnaká ako v chodbe a na recepcii. Všetky izby majú tiež farebne zladenú kúpeľňu s toaletou.
Izbám dominujú postele, zdôraznené vysokým atypickým čelom alebo obložením. "V návrhoch sú zakomponované aj rôzne funkčné detaily, ale skôr nenápadne, komu sa hodia, ten ich nájde," prezrádza Lenka Míková.
Určujúcou požiadavkou na všetky zariadenia bola samozrejme odolnosť a ľahká a rýchla údržba. Aj kvôli tomu je aj všetko osvetlenie vstavané, jediným solitérnym svietidlom je luster nad recepciou s príznačným dizajnom a názvom Shibari.
Toto svietidlo navrhla pre značku Bomm dizajnérka Kateřina Handlová. Slovo "shibari" pochádza z Japonska, označuje sa tak nielen technika zväzovania, ale aj celý skrytý systém znakov a komunikácie pomocou línií, slučiek a uzlov. Modernejší výraz je "kinbaku", ktorý znamená pevne zviazať alebo zviazať v erotickom zmysle slova.
"Snažila som zákazníkov úplne odpútať od úvah nad prevádzkou a navrhnúť ľahko snový paralelný svet v podzemí, ktorý by navodzoval patričnú atmosféru. Návštevníci hľadajúci určitú anonymitu sa tu môžu skryť a s priestorom takmer splynúť," dodáva na záver autorka projektu.