Koncom leta sme si tie tragické čísla pripomínali opäť. Pred druhou svetovou vojnou žilo na Slovensku 90-tisíc Židov. Po holokauste ich tu zostalo necelých tritisíc.
Áno, počítate presne, tri percentá z pôvodného počtu. Synagógy, stojace prakticky v každom väčšom či menšom meste, naraz stratili svoje opodstatnenie. Nezostal takmer nik, kto by sa v nich modlil. Exoticky krásne chrámy sa premenili na hryzavo-bolestnú pripomienku genocídy.
V galérii si nahliadnite do slovenských miest a ich pamiatok v podobe synagóg, pozornosť si zaslúžia aj tie zaniknuté:
A nákladné bremeno, s ktorým si bolo treba poradiť. Až príliš často sa preň našlo jediné „riešenie“: zbúrať! Na mieste mnohých synagóg dnes stoja len
parkoviská či trávniky so zastávkami. A mnohým z nás až po desiatkach rokov dochádza, o čo sme tým ľahostajným gumovaním prišli.
Rýpadlo na Rybnom námestí
Určiť presný počet zaniknutých synagóg nie je vzhľadom na nedostatočné historické pramene jednoduché. Občianske združenie Synagógy Slovenska sa však predbežne dopracovalo k číslu 81.
Tých zachovaných je podľa ich výpočtov o málo viac: 96. V niektorých regiónoch už nenájdete ani jednu: napríklad na Kysuciach. V Turci či Bratislave sa zachovala len jediná stavba.
Lukáša Borovičku, stojaceho za touto iniciatívou, inšpirovali synagógy, ktoré stretol na cestách po svete: „Zaujali ma predovšetkým tie španielske a marocké. V tejto súvislosti som si spomenul, že ako dieťa som chodil do kina v žilinskej synagóge – bez toho, aby som si uvedomoval, o akú stavbu ide.“
Systematickým mapovaním židovského sakrálneho dedičstva sa však misia Synagóg Slovenska nekončí. Ich cieľom je, aby aj tie zaniknuté v istej forme opäť „po...
Zostáva vám 85% na dočítanie.