Dôvodov je viac. Krakov je historickým hlavným a korunovačným mestom Poľska a dnes jeho druhou metropolou. Jeho dejiny sa totiž ako zlatá niť preplietajú s tými našimi slovenskými, a príbehy mnohých Slovákov sa stali súčasťou histórie tohto magického mesta.
Každý, kto ho raz navštívil, mi asi dá za pravdu, že monumentálnosť kráľovského hradu Wawel, krása Mariánskej baziliky, tajomnosť židovskej štvrte Kazimierz, či atmosféra námestia (poľsky Rynek Główny), ako Poliaci volajú Hlavné námestie, je unikátna a nezabudnuteľná.
Nie je jednoduché očami jedného autora opísať mesto s tisícročnou históriou, ktoré každoročne navštívi viac ako desať miliónov turistov vrátane tisícov našich občanov. Veď kto bol v Krakove, vie, aká pestrosť farieb, svetiel, chutí, vôní a pocitov na neho čaká. Ak teda budete kráčať ulicami tohto fascinujúceho mesta, či len tak sedieť „na káve“ v niektorej z čarokrásnych kaviarní na krakovskom Rynku alebo nábreží Visly, skúste si spomenúť, že sme už po stáročia jeho súčasťou.
Krakov – ako kráľovské hlavné mesto – je mimoriadne hrdý na svoje dejiny a dôkladne ich pozná. Aj preto dnes vieme, že na čele tohto mesta už v časoch Anjouovcov a Jagelovcov, kedysi našich spoločných panovníkov, stál nejaký Pakoš z Prešova a po ňom aj ďalší náš rodák – Ján z Bardejova. Bolo to skutočne v dávnych časoch, keď Krakov s Košicami uzatváral prvú obchodnú dohodu (1394).
O ďalších postavách nášho spoločného príbehu však toho vieme omnoho viac. Starostami Krakova boli totiž aj príslušníci nám dobre známeho rodu Turzovcov, Ján Turzo a jeho syn Juraj, ktorý sa v Krakove narodil. Po otcovi zdedil obrovský majetok a zaradil sa tak medzi najbohatších obchodníkov vtedajšej Európy. Z tohto slávneho rodu vzišlo počas dejín mnoho známych príslušníkov, medzi inými aj palatín Juraj Turzo.
Pýtate sa, čo Turzovcom v Krakove pomohlo k takému bohatstvu? Predsa tokajské víno, meď, striebro a zlato, ktoré zo Slovenska cez Krakov vyvážali do celej Európy. Aj preto dnes na Rynku, v susedstve Spišského paláca, na priečelí ich domu „Pod hruškou“, visí tabuľa venovaná týmto dvom našim patricijom.
No moment, Spišský palác? V Krakove? Samozrejme... a rovno najväčší zo všetkých palácov. To preto, že 13 zálohovaných spišských miest platilo od čias Vladislava Jagellońského až do čias Márie Terézie dane práve poľskému panovníkovi, ktorý poskytol uhorskému kráľovi pôžičku na boj proti Benátkam. Záloh, čiže ručenie, bol práve za túto pôžičku poskytnutú uhorskému kráľovi poľským kráľom. O tom, že to bola významná suma peňazí, svedčí aj impozantnosť paláca, pretože Spišský palác je ozdobou Rynku.
Samozrejme spolu s Mariánskou bazilikou, kde nájdete unikátny drevený oltár, veľdielo norimberského rezbára Wita Sztwosza (alebo aj Weita Stosa), ktorý sa nie náhodou podobá na diela Majstra Pavla z Levoče. Tí dvaja sa totiž museli poznať, alebo aspoň o sebe veľmi dobre vedeli (aj keď krakovský oltár je starší). A to nielen preto, že Krakov je iba 100 kilometrov od našich hraníc, čo bolo v stredovekých časoch päť dní cesty z bohatej Levoče alebo Bardejova, ale aj preto, že na výstavbu oltára dohliadal a financoval ju práve Ján Turzo ako krakovský starosta.
A aby toho nebolo málo, vo veži Baziliky visia zvony odliate v Spišskej Novej Vsi... nestačí? No dobre, tak teda poďme do podzemia Rynku, kde v pivniciach hlavnej tržnice – Sukieníc – nájdeme unikátne a len nedávno otvorené múzeum histórie mesta. Tu si môžeme prezrieť skutočné poklady dokumentujúce našu vzájomnú blízkosť, kde inde ako na obchodných trasách celej Európy?
Keď potom vystúpime z podzemia Sukieníc, hneď za rohom – na Jagellonskej ulici – vo veľkom kolégiu (Collegium Maius), historickej budove Jagellonskej univerzity, sa dozvieme, že už od prvých dní tejto vyše 650-ročnej univerzity ju navštevovali študenti z našich miest – Košíc, Bardejova, Kežmarku, Levoče, Spišskej Soboty, Banskej Bystrice a Štiavnice, Kremnice, Žiliny... a dnes vieme, že ich bolo spolu takmer tisíc.
Nemali by sme zabudnúť ani na – z našich povestí i učebníc dejepisu – dobre známeho rytiera Ctibora zo Ctiboríc, „Pána Váhu“, majiteľa Beckova a takmer dvoch desiatok našich hradov, ktorý zanechal v krakovskom kostole sv. Kataríny Alexandrijskej a sv. Margity v štvrti Kazimierz prekrásnu rodovú kaplnku.
Pre milovníkov modernej histórie na ulici Westerplatte, hneď neďaleko Hlavnej stanice nájdete pamätnú tabuľu na budove, kde po marci roku 1939 Ludvík Svoboda, vtedy ešte ako plukovník, zakladal prvú česko-slovenskú vojenskú jednotku, zloženú predovšetkým zo Slovákov – emigrantov. Krakov je však dnes nielen mestom, z ktorého dýcha minulosť. Je to aj neuveriteľne dynamická metropola, dvojnásobne väčší brat partnerskej Bratislavy, ale aj historický súpútnik Košíc, s ktorými ho spájajú nielen storočné väzby, ale i titul Európske hlavné mesto kultúry.
Krakov je aj istým duchovným centrom strednej Európy, veď tu ešte donedávna žili dvaja nositelia Nobelovej ceny za literatúru – Wisława Szymborska i Czesław Miłosz. Je to aj mesto svetoznámych poľských režisérov – Andrzeja Wajdu či Romana Polanského, alebo mesto Spielbergovho filmu Schindlerov zoznam. Práve v továrni Oskara Schindlera v krakovskej štvrti Podgórze dnes môžeme vidieť desivú expozíciu dokumentujúcu osud mesta a jeho obyvateľov počas 2. svetovej vojny.
Predovšetkým je to však mesto sv. Jána Pavla II. a sv. Faustíny, ktorých Sanktuárium v krakovských Lagiewnikach navštívia ročne desaťtisíce Slovákov. Nájdu tam okrem slovenskej kaplnky aj vždy usmiate rádové sestričky zo Slovenska, ktoré sa o pútnikov s láskou starajú. A hoci vás počas vášho pobytu na každom kroku bude sprevádzať história, Krakov je dnes v prvom rade mestom mladých, v ktorom na viac ako desiatke univerzít študuje 300-tisíc študentov vrátane mnohých Slovákov.
Je to aj mesto inovácií, startupov a nových technológií, európske vývojárske sídlo mnohých globálnych firiem, ako napríklad Google, IBM, Dell, ale aj náš ESET, v ktorých našlo prácu mnoho desiatok a možno stoviek mladých Slovákov. Toto mesto je však aj kultúrnym epicentrom a aj preto sa vám môže pokojne stať, že vás počas pobytu v Krakove zastihne vystúpenie niektorej z našich operných hviezd, filharmónií, divadiel či prezentácia niektorej z mnohých výstav alebo iných kultúrnych podujatí, ktoré usporadúva náš generálny konzulát či Spolok Slovákov v Poľsku, reprezentujúci našu krajanskú menšinu žijúcu na poľskom Spiši a Orave.
Milí priatelia, dnes už na hraniciach medzi Slovenskom a Poľskom nemusíme stáť v dlhých radoch a ukazovať cestovné pasy. Ani Tatry nás už nedelia, ale skôr spájajú. Môžeme bez najmenších ťažkostí navštevovať priateľov, obdivovať krásy Krakova a Malopoľského regiónu, či lietať z krakovského letiska Balice do viac ako 90 destinácií Európy a sveta. Aj preto je Krakov spolu s Viedňou, Prahou a Budapešťou dnes aj naším „prístavom“.
Ak sa teda rozhodnete vybrať na sever, nezabudnite, že vás tam čaká mnoho krásnych zážitkov a prekvapení. A pre vnímavých cestovateľov aj kus poznania našej – slovenskej – histórie. Až budete teda nabudúce cestovať do diaľok, skúste sa aspoň na chvíľu zastaviť a prejsť po tomto magickom meste, a určite sa sem vždy radi vrátite... často totiž hľadáme výnimočné miesta na druhom konci sveta a ani netušíme, aké nádherné perly môžeme nájsť u nás alebo u našich susedov.