K Machu Picchu nevedie žiadna cesta. Väčšina návštevníkov preto mieri k legendami opradenému Stratenému mestu Inkov železnicou kaňonom rieky Urubamba. Nie je to však jediná možnosť, píše Honza Brotánek pre lidovky.cz.
Firme PeruRail za 38 kilometrov dlhú cestu vlakom jedným smerom zaplatíte 60 dolárov a viac. Pamätajte ale na to, že to nie je jediná cesta. Honza Brotánek z najčítanejšieho cestovateľského portálu v Českej republike HedvabnaStezka.cz vám poradí, ako sa na Machu Picchu dostanete za pár eur.
Na Machu Picchu a späť sa však dá dostať aj cez sedlo vo výške 4300 metrov nad morom. Trasa z hrebeňa klesá až do tropického údolia s kávou, kokou a banánmi. Na záver nasleduje 13 kilometrov dlhý nenáročný pochod pralesom pozdĺž rieky Urubamba. Celá cesta sa dá zvládnuť za jeden deň. Ten, kto ju absolvuje verejnou dopravou, ju bude mať zvládnutú len za 10 dolárov.
Lacná cesta do raja
Ollantaytambo - tak sa volá vôbec jediná zachovaná dedinka z doby Inkov. Práve tu väčšina turistov nasadá na vlak k Machu Picchu. Kto sa chce ďalej vydať po ceste, môže práve odtiaľto pokračovať linkovým autobusom, turistickým minibusom alebo súkromnou dopravou. Ak idete s vlastným vodičom, nechajte si zastaviť pri niektorej z mnohých inkských pamiatok. Na krásne výhľady a rozjímanie nad účelom inkských stavieb v tejto ťažko prístupnej krajine tú budete úplne sami.
S pribúdajúcou nadmorskou výškou ubúda vegetácia. Blížime sa k najvyššiemu bodu celej cesty. Je čas na posledné výhľady do hlbokého údolia a na letecký pohľad späť na kľukatiacu sa cestu. Nezabudnite si naposledy obliecť mikinu. Aj vo výške nad 4000 metrov nad morom žijú ľudia. Starousadlíci bývajú v jednoduchých domčekoch z kameňov so slamenými strechami. Elektrinu nemajú a pijú vodu z potôčikov. Po celý rok usilovne pracujú na malých políčkach. Zostáva tu už len najstaršia generácia. Mladí sa odsťahovali do miest za pohodlnejším životom.
Život za sedlom
V najvyššom bode cesty, sedle Abra Málaga (4330 metrov nad morom) často býva hmla. Ak však máte šťastie, uvidíte po ľavej ruke krásnu šesťtisícovku - Nevado Veronica. Teraz už sa pripútajte. Čaká vás totiž neuveriteľných 3200 metrov klesania!
Vegetácia sa mení pred očami. Po dvoch hodinách už budete dávať dole všetky zvršky. Vonku je až nepríjemne vysoká teplota. V okolí rastú kávovníky, banánovníky, pomarančovníky a tiež kríky posvätnej koky. Ak sa váš vodič vyzná a máte možnosť zastaviť, môžete aj v tejto oblasti navštíviť ďalšie inkské pamiatky alebo aspoň pri ceste kúpiť nejaké ovocie.
To najlepšie na záver
Pokračujeme pozdĺž rieky po úzkej ceste veľmi vysoko nad hlbokým kaňonom. Ak trpíte závratmi, seďte na pravej strane! Ak máte možnosť, urobte na nejakom širšom mieste foto prestávku. Ak ste do tejto chvíle ešte nevideli krík koky, je najvyšší čas opýtať sa miestnych alebo vodiča.
Po necelej hodine cesty prichádzame do mestečka Santa Teresa. V ňom je rad jednoduchých hotelíkov a pár kilometrov odtiaľto tiež nádherné prírodné termálne kúpele. Rýchlo si musíme zvyknúť na kultúrny šok. Na rozdiel od snaživých horalov v okolí Cusco sa v tejto idylickej oblasti do práce nikomu veľmi nechce.
Zo Santa Teresa vedie cesta ešte niekoľko kilometrov proti prúdu rieky Urubamba až k vodnej elektrárni, kde sa už definitívne končí. Tiež sa tu končí železničná trať z Cusca, pozdĺž ktorej nás čaká 13 kilometrov dlhý pochod až do mestečka Machu Picchu (predtým Aguas Calientes). Kto by sa na turistiku necítil, môže sa zviesť vlakom. Ten ide zvyčajne trikrát za deň a lístok stojí 25 dolárov. Pochod vedie okolo rieky Urubamba a pozdĺž železničnej trate a trvá 3-4 hodiny. Všade okolo je nádherný tropický prales. Po dvoch kilometroch dôjdete na železničný most a práve tu po pravej strane vysoko nad sebou prvýkrát uvidíte tajomné Machu Picchu.