Prvého júna sa opäť otvorili brány najslávnejšieho hotela sveta. Šťastie mu príliš neprialo – plánovaná dvojročná rekonštrukcia sa pretiahla na štyri roky, a keď sa tento rok v januári schyľovalo k slávnostnému otvoreniu, zachvátil priestory rozsiahly požiar. Dnes už je The Ritz Paris pripravený privítať prvých hotelových hostí...
Keď César Ritz 1. júna 1898 spoločne so šéfkuchárom Augustom Escoffierom vítali prvých hostí v novootvorenom parížskom hoteli Ritz, vedeli, že im ponúkajú tie najlepšie možné služby v Európe. Vďaka skúsenostiam, ktoré nazbierali v luxusnom londýnskom hoteli Savoy, poznali do detailov vrtochy aj fajčiarsku delikatesu najbohatších a najmocnejších ľudí sveta. Poznali však aj nedostatky, ktorými londýnsky Savoy trpel. Vďaka Ritzovej vynaliezavosti sa tak novootvorený hotel na Place Vendôme mohol okrem prívlastku „najluxusnejší“ honosiť tiež nálepkou „najmodernejší“.
Sto rokov na vrchole
Parížsky Ritz bol prvým hotelom v Európe, ktorý svojim hosťom ponúkol elektrinu vo všetkých izbách, vlastnú kúpeľňu, telefón, „klimatizáciu“, čiže špeciálny chladiaci systém fungujúci na princípe vháňanie vzduchu do izby cez látkový vak naplnený kockami ľadu, a mnoho ďalších, na prvý pohľad nepodstatných drobností. Tie si hosť všimol až vo chvíli, keď sa ubytoval inde. Trebárs taký detail ako čerstvé kvety. Väčšina hotelov nimi zdobila svoje loby, maximálne ich ako súčasť privítania umiestňovala do najlepších apartmánov pre tých najrozmaznanejších hostí. Ritz na to šiel inak – čerstvé kvety nechal rozmiestniť po celom hoteli, takže aj najzapadnutejšia chodba bola prevoňaná sviežou kvetinovou vôňou...
Nedlho po otvorení získal hotel svojho prvého stáleho hosťa, ktorým sa stal spisovateľ Marcel Proust. Na bulvári Haussmann mal síce byt, kde pracoval, ale ako sám hovoril: „Do Ritzu chodím žiť!“ Práve jeho prítomnosť z tohto miesta postupom času urobila základňu divadelníkov, spisovateľov, avantgardných umelcov i filmárov. Dlhých tridsaťsedem rokov tu žila slávna Coco Chanel, obklopená kruhom svojich priateľov, medzi ktorými bol Sergej Pavlovič Ďagilev, Jean Cocteau či F. Scott Fidgerald, ktorý tu našiel inšpiráciu pre svoj príbeh Diamant veľký ako Ritz. Hostí so slávnymi menami má parížsky Ritz na konte tisíce.
Nie všetci však boli ubytovaním v hoteli nadšení. Oscar Wilde mal napríklad problém s príliš rýchlymi výťahmi a všade prítomným elektrickým osvetlením. Keby vtedy mohol Ritz ohodnotiť na dnes slávnom recenznom webe Tripadvisor, zjavne by mu dal maximálne jeden bod z piatich: „To tvrdé a škaredé svetlo namiesto sviečky ničí oči. A kto túži mať v izbe umývadlo? Ja teda nie. Schovajte to, radšej si zazvoním, keď budem potrebovať doniesť vodu!“ napísal slávny spisovateľ.
Je jasné, že čo sa služieb a vybavenia týka, parížsky Ritz na začiatku svojej existencie predbehol dobu. Do nového tisícročia sa mu však s náskokom vstúpiť nepodarilo, a to ani napriek tomu, že svojim hosťom ponúkal vychytávky ako vyšitie monogramu na obliečky. Niet sa čo čudovať – keď nebudeme počítať drobné úpravy ako inštalácia väčšej vane v cisárskom apartmáne (menila sa v roku 1940, pretože počas okupácie sa apartmán rozhodol obývať zavalitý veliteľ Luftwaffe Hermann Göring), prešiel storočný hotel výraznejšou rekonštrukciou až v polovici osemdesiatych rokov – pár rokov po tom, čo ho v roku 1979 za 30 miliónov dolárov kúpil egyptský miliardár Mohammed Al-Fayed. V tom čase v jeho útrobách vznikol slávny bazén, a hotel tak získal zase drobný náskok – bolo to o mnoho rokov skôr, ako po svete začal hotely ovládať kúpeľný boom.
Konkurencia nespí
Odvtedy všetko fungovalo tak nejako samospádom. Keď sa chcel niekto v Paríži ubytovať na úrovni, jeho kroky viedli automaticky do hotela Ritz, ktorý ponúkal nadpriemerné služby za stále slušné ceny. Smrteľnú ranu však Ritzu zasadil rok 2010, keď na Avenue d'Léna otvoril svoju prvú európsku pobočku luxusný hotel Shangri-La a po rozsiahlej rekonštrukcii privítal prvých majetných hostí tiež hotel Royal Monceau na Avenue Hoch. S ďalšími luxusnými hotelmi akoby sa roztrhlo vrece a jednotlivé hotely sa pretekali v tom, ktorý hosťom ponúkne väčšie a lepšie vybavené izby a ktorý lepšie služby. Tak sa stalo, že mnoho známych hotelov vrátane Ritzu zrazu nebolo plne obsadených. Pomyselný klinec do rakvy Ritzu zatĺklo francúzske ministerstvo cestovného ruchu, ktoré v roku 2010 prepožičalo najlepším päťhviezdičkovým hotelom vo Francúzsku označenie „Palace“ ako známku najlepšieho francúzskeho pohostinstva. Ritz medzi nimi nebol.
„O rekonštrukcii sme začali uvažovať už v roku 2007, ale myslím, že je zbytočné popierať, že šliapnuť do pedálov nás donútila až rastúca konkurencia. Nemohli sme len tak sedieť a hovoriť, že máme pekný výhľad, skvelého šéfkuchára a podobné veci. Jednoducho sme nemohli ignorovať, že v posledných piatich rokoch sa počet luxusných hotelov v Paríži zdvojnásobil,“ prezradil týždenníku The Australian manažér hotela Christian Boyens, ktorý podobne ako ďalších 550 zamestnancov zostal počas celej rekonštrukcie na výplatnej listine Mohammeda Al-Fayeda. Biznismen si tak chcel poistiť, že vyškolený a rokmi overený personál neutečie ku konkurencii. Úprimne povedané, v rozpočte na rekonštrukciu vo výške 300 miliónov dolárov sa pár stoviek výplat ľahko stratí. Navyše, ešte pred rekonštrukciou sa rozpočet hotela riadne rozrástol. Bol sem totiž pozvaný umelecký konzultant Joseph Friedman, ktorý mal za úlohu vykonať v hoteli audit umeleckých diel, ktoré sa v hotelových izbách nahromadili počas minulého storočia. V jednom z obrazov na bočnej stene apartmánu Coco Chanel objavil Friedman obraz, v ktorom spoznal dielo francúzskeho majstra zo 17. storočia Charlesa le Bruna, dvorného maliara kráľa Slnko Ľudovíta XIV. Obraz sa na aukcii v newyorskom Metropolitnom múzeu následne predal za neuveriteľných 1,9 milióna dolárov.
Brány hotela Ritz sa prvýkrát po 114 rokoch kompletne zavreli 31. júla 2012 a pikolíka, recepčného, kuchára a chyžné vystriedalo 1 200 robotníkov. Na plánovanú rekonštrukciu, ktorá mala pôvodne trvať dva roky (a pretiahla sa na štyri), najal Al-Fayed renomovaných architektov. Na rekonštrukciu budovy dohliadal Didier Beautemps z parížskeho Ateliéru COS, ktorý má na konte napríklad prácu pre luxusné hotely Cheval Blanc v Courchevel či George V v Paríži, o šetrnú renováciu interiérov a premenu záhrady sa zase postaral slávny Thierry Despont. Ten v minulosti pracoval ako spolupracujúci architekt pri reštaurovaní Sochy slobody v New Yorku, zariaďoval Getty Center v Los Angele alebo súkromné rezidencie pre Billa Gatesa, Calvina Kleina či indického magnáta Lakshmiho Mittala v Kensington Palace Gardens v Londýne.
Ritz musí zostať Ritzom
Keď manažment hotela Ritz začal pred plánovanou rekonštrukciou zisťovať, čo hostia od rekonštrukcie očakávajú, väčšina sa zhodla na tom, že nový Ritz by mal mať lepšie vybavené kúpeľne. Okrem vane by vraj uvítali tiež sprchu. Muži pritom kládli dôraz na dostatočný tlak vody, ženy zase na možnosti použiť ručnú sprchovú hlavicu, aby si pri sprchovaní zbytočne nenamočili vlasy. Ženy si tiež želali mať v kúpeľni dve oddelené umývadlá. V duchu Ritzovho slávneho citátu, že „hosť má vždy pravdu“, sa tak aj stalo. Až sa hotel po rekonštrukcii otvorí, všetky izby budú mať kúpeľňu nielen s oddelenou sprchou a vaňou, ale aj s vykurovanou podlahou. Sprchy budú mať tri sprchové hlavice a každá kúpeľňa bude disponovať dvoma oddelenými umývadlami. Niečo však v kúpeľniach zostane predsa len pri starom – froté uteráky a župany v broskyňovej farbe, ktorá sa stala synonymom parížskeho Ritzu. Prečo práve broskyňová? César Ritz totiž veril, že broskyňová farba je oveľa lichotivejšia k ženskej pleti a keď si žena nad ránom v kúpeľni priloží uterák k tvári, ten broskyňový vrhá na pleť oveľa krajší tieň než klasický biely. To je tiež dôvod, prečo v Ritzi zdobí lampy broskyňové tienidlo. „Tú myšlienku nám neprislúcha meniť, Ritz jednoducho zostane Ritz,“ hovorí Boyens.
Práve s tým, aby Ritz zostal na prvý pohľad rovnako majestátny a jedinečný ako pred sto rokmi, a pritom disponoval technológiami 21. storočia, sa musel popasovať architekt Thierry Despont: „Kamkoľvek idem, ľudia sa ma pýtajú, čo s Ritzom urobím. Ak na ňom neodvediem dobrú prácu, neostane mi nič iné, než sa odsťahovať do Patagónie!“ zveril sa koncom minulého roka časopisu Vanity Fair. „Chcem legendu hotela Ritz priviesť k životu. To však znamená, že musím prerobiť úplne všetko,“ tvrdí Despont. Starožitný nábytok, rámy obrazov, zrkadlá, hodiny, drevené obklady, krištáľové lustre, čalúnenie – to všetko muselo byť citlivo zrenovované. „Na prvý pohľad bude všetko vyzerať rovnako ako pred rekonštrukciou, ale za múrmi budú fungovať technológie nového tisícročia,“ hovorí. Ritz ponúkne svojim hosťom najnovší klimatizačný systém, špeciálne zariadenia na zvýšenie tlaku vody v sprchách aj nový výťahový systém. Hotel bude tiež oveľa šetrnejší k životnému prostrediu. Napríklad nádvorie pred hotelom bude v zimných mesiacoch vykurované z recyklačnej energie hotelovej kuchyne a práčovne.
Ako doma, vaše veličenstvo...
Pri rekonštrukcii interiérov dbal Despont predovšetkým na pohodlie hostí. „Prirodzenou a dobre premyslenou eleganciou už interiér disponuje vďaka návrhu z 18. storočia. Na mne bolo, aby som priestoru dodal správne proporcie. Chcel som, aby bol hotel pre hostí pohodlný, nemôže to byť Versailles, kde sa bojíte aj sadnúť si,“ hovorí. Aby pocit hostí nerušilo naozaj nič, venoval architekt veľké úsilie aj zdanlivým detailom, ako napríklad požiarnym hlásičom. Tie integroval do dizajnu miestností rovnako ako klimatizáciu, ktorá bude zabudovaná do stropnej lišty. Podľa Desponta bude každá izba vyzerať ako ten najkrajší apartmán v Paríži. O tom, že nejde o prázdne slová, svedčí fakt, že polovica ubytovacích jednotiek v novom Ritzi budú práve apartmány s väčšou rozlohou s terasou či balkónom. Dokonca aj klasické izby sa budú rozkladať na minimálnej ploche 40 m2. Zväčšenie izieb a apartmánov umožnilo architektovi dve veci. Po prvé skutočnosť, že tesne pred rekonštrukciou sa hotel rozrástol o ďalšie dve budovy v tesnom susedstve, ďalej zníženie počtu izieb zo 159 na 142 (71 izieb a 71 apartmánov). Zníženie počtu jednotiek zároveň značí jednu vec – ak bol parížsky Ritz pred rekonštrukciou určený pre ubytovanie horných desaťtisíc, po rekonštrukcii sa toto číslo rapídne zníži. Svedčia o tom aj ceny, ktoré sa budú pohybovať od tisíc do 18-tisíc eur za jedinú noc, a to nehovorím o slávnom apartmáne Coco Chanel, ktorého cenu Ritz na svojich stránkach zatiaľ nezverejnil. Zmenu zacielenia na tých najbohatších z najbohatších dokladá i Boyens: „Skôr než hotel bude teraz Ritz súkromnou rezidenciou. Preto sme tiež zmenili jeho názov z Hotel Ritz na The Ritz Paris.
Despont si pre hostí zvyknutých na luxus svojich honosných rezidencií pripravil aj ďalšie špeciality. „Najväčším prekvapením bude nová veľká záhrada, ktorá trochu pripomína Palais Royal,“ opisuje architekt svoj jedinečný projekt. Za nepriaznivého počasia sa nad záhradou zatiahne strecha a hostí tak nebude počas relaxácie, posedenia v záhradnej reštaurácii či nákupov v hotelových butikoch absolútne nič rušiť. Pod samotnou záhradou v hĺbke dvadsiatich metrov vznikla tanečná sála, ktorá v Ritzi doteraz chýbala. „Ďalšou novinkou bude špeciálny tunel, ktorý hotel prepojí s garážami na Place Vendôme, takže VIP hostia nebudú musieť vchádzať hlavným vchodom,“ zakončuje výpočet noviniek Despont. Práve spomínaný tunel akoby bol tichou spomienkou Mohammada Al-Fayeda na syna Dodiho, ktorý spolu s princeznou Dianou v roku 1997 tragicky zahynul, keď unikali pred fotografmi práve z Ritzu. Vďaka novému tunelu už sa nič podobné opakovať nebude.
Veľký návrat Coco Chanel
Aj keď o pohodlný interiér išlo pri rekonštrukcii predovšetkým, zásadnú úlohu by mali zohrávať tiež služby. Hoci manažment hotela si dáva záležať, aby práve ony zostali prekvapením, už teraz je isté, že Ritz bude svojim hosťom ponúkať kompletný servis už vo chvíli, keď v Paríži dosadnú na letisko. Novinkou, o ktorej si už dlhšie štebocú vrabce na parížskych zinkových strechách, je nový šéfkuchár reštaurácie L'Espadon – Nicolas Sale. O správny výber archívneho vína sa zase postará slávna somelierka Estelle Touzet. A keď už sme pri jedle a pití, v pláne sú aj návštevy hosťujúcich šéfkuchárov v pop-up reštauráciách. Ďalším bonusom rekonštrukcie je novovzniknutá tretia kuchyňa, ktorá umožní skôr beznádejne obsadené kurzy varenia absolvovať viacerým záujemcom.
V hoteli aj naďalej zostane slávny apartmán Gabrielle Chanel s terasou a výhľadom na Place Vendome, aj keď už bez spomínaného obrazu v hodnote takmer dvoch miliónov dolárov. Veď dnes, keď svet ovládajú módne značky viac ako kedykoľvek predtým, by bol hriech nevyužiť meno Coco Chanel. Preto sa práve v hoteli Ritz Paris hostia dočkajú vôbec prvého spa značky Chanel na svete. Chanel au Ritz Paris ponúkne hosťom jedinečný zážitok spojený s ošetrením kozmetikou Chanel, a to v salóne, ktorý nemá obdobu. Podľa všetkého sa hostia budú môcť tešiť aj na limitované kolekcie.
O tom, že hotel bude so svetom módy a kozmetiky prepojený viac ako kedykoľvek predtým, svedčí tiež fakt, že i keď hotelový web spustil rezervačný systém s možnosťou zabookovať si izbu od 1. júna, tretí, štvrtý a piaty júnový deň je v systéme nedostupný. Asi nie je náhoda, že práve v tomto termíne sa v Paríži uskutoční Haute Couture Week a módna smotánka z celého sveta zakotví práve tu.