Jesť sa dá skoro všetko: lastovičie hniezda, zhnité ryby, žabie kaše či klokanie chvosty. Množstvo bizarných pokrmov sa navyše považuje za národné delikatesy, bez ktorých sa nezaobíde žiadny sviatok. Tu je malý súhrn netradičných pokrmov podľa portálu idnes.cz, pri ktorých sa Európanom rosí čelo.
Podivnosť v jedle je väčšinou otázkou uhla pohľadu, a tak sa Európanom logicky ako najbizarnejšie zdajú pochúťky z Ázie a Afriky. Vynaliezavosť obyvateľov oboch menovaných kontinentov spôsobuje, že na panvici, rošte alebo v hrnci skončia aj zdanlivo ničotné mrchy, ktoré Európan obklopený dostatkom priemyselne chovaných kráv a ošípaných ako jedlo nevníma.
Napríklad na trhu v Bangkoku môžete ochutnať ikry kalamárov, ktoré tu smažia na panviciach wok a podávajú ich pokvapkané trochou sójovej omáčky. Zoženiete tam aj sušené rybie mechúry, ktoré slúžia ako dochucovadlo niektorých dusených mias a polievok.
Znie to čudne? A to sme stále len medzi morskými potvorami. Samostatnou kapitolou je v tomto ohľade ríša hmyzu. Primát v pestrosti hmyzieho jedálničku drží najskôr Thajsko, alebo Čína. V tunajších pouličných stánkoch dokážu osmažiť skoro čokoľvek. Hmyz či iné drobné „potvory“ sa zvyčajne napichnú na špajľu a na chvíľu ponoria do rozpáleného tuku.
Pre začiatočníkov je najlepší cvrček
Takto prichystané si môžete objednať napríklad larvy vážok, stonožky, cvrčky alebo včelie kokóny. Cvrčky však nie sú len čínskou záležitosťou, počítajú sa aj medzi kmérske špeciality. Recept na ich prípravu priniesol napríklad český server BepViet a autor textu Tomáš Procházka sumarizuje výhody tejto neobvyklej ingrediencie takto: cvrčky sú ľahko dostupné, výživné, lacné a navyše ich máte hotové za chvíľu. „Je to recept, ktorý mi pre začiatočníka túžiaceho experimentovať pripadá najvhodnejší.“
Kým Tomáš Procházka odporúča cvrčky vykŕmiť kokosom a potom pripraviť s rybiou omáčkou, niektoré thajské recepty považujú za ideálnu kombináciu k týmto šikovným skokanom biele thajský korenie a tmavú sójovú omáčku.
Ďalším hmyzom, ktorý si môžete objednať v Číne, ale aj v Indonézii, sú vážky. Na špajli sa napichujú horizontálne, v jednom špíze ich býva okolo šesť. Číňania túto pochutinu prezývajú „nebeské krevety“.
Naopak pozdĺžne sa na špajlu nabodnú tesáriky. Týmto smerom prejdú ľahšie, predsa len povrch tohto chrobáka je dosť tuhý. Len pozor, niektoré druhy fúzača sú u nás chránené. Treba to mať na pamäti, ak sa pustíte sami do varenia.
Ingrediencie zo zoo obchodu aj lúky za mestom
Hmyz je jedným z exotických kuchynských artiklov, ktoré celkom ľahko získate vďaka obchodom so zvieratami: zoo obchod väčšinou dokážu uspokojiť dopyt ako po niektorých chrobákoch, tak napríklad po červoch.
Dobrodružnejšie povahy môžu samozrejme vyraziť na lúku či do lesa. Len je potrebné mať prehľad o tom, ktorá potvorka je na vymretie a ktorej populácii naopak vyzbieranie pár exemplárov ku kuchynským pokusom neublíži.
Okrem hmyzu a červov, ktoré sa dajú spracovať napríklad na karbonátky, patria medzi obvyklé pouličné dobroty aj vyprážané mravce, opečené pavúky na cesnaku alebo rozličné húsenice. Húsenice priadky morušovej sú obľúbené okrem iného v Kórei a podľa niektorých vedcov by boli ideálnou potravou do vesmíru, lebo majú množstvo bielkovín, málo tuku a sú osvedčeným zdrojom aminokyselín.
Ak sa pustíte cestou exotických lahôdok ázijského typu, musíte zabudnúť na útlocitnosť: väčšinu hmyzu nekúpite predpripravenú, budete ich musieť zamordovať sami: buď vhodením do horúcej vody, alebo do rozpáleného tuku.
Medzi výnimky patria napríklad žabie stehienka, ktorá tradične pripravujú nielen Francúzi, ale polievka alebo kaša z nich sa robí naprieč ázijskými štátmi. Podobne zaobstaráte napríklad kuracie žalúdky, kačacie srdiečka alebo kuracie hlavy. Najmä z prvých menovaných sa dajú vytvoriť skvelé špízy.
Maškrty bez hmyzu: bôby, vajcia a hniezda
Najviac podivných lahôdok vzniká z mäsa, aj mimo tento rámec však nájdete skutočné pozoruhodnosti. Napríklad fermentované sójové bôby nazývané nattó, ktoré sú považované za pochúťku v Japonsku, majú takú výraznú arómu, že mnoho Európanov nezvládne prehltnúť ani sústo.
Ďalšou aromatickou klasikou sú takzvané čierne vajcia, ktoré vznikajú z klasických slepačích niekoľkomesačným pobytom v zmesi popola, ílu, soli, nehaseného vápna a ryžových pliev. Výsledok je pôsobivý nielen prenikavou chuťou, ale aj temnou farbou žĺtka a bielka.
Pozoruhodnou bezmäsitou klasikou sú tiež pokrmy z vtáčích hniezd, asi najznámejšia je polievka. Hniezda, ktoré vtáky nazývané salangy stavajú v jaskyniach, pozostávajú predovšetkým z ich slín. Hniezda majú údajne afrodiziakálne účinky, čo by vysvetľovalo, prečo je polievka taká drahá a populárna. Mdlou chuťou to totiž rozhodne nie je. Vtáčie hniezda sú rozhodne skôr kuriozitou než niečím, čo by ste chceli jesť každý deň. Na druhú stranu: čo iného si z dovolenky priviezť ako takúto divokú kulinársku historku.
Recepty
Vyprážané cvrčky podľa BepViet
(4 porcie)
Potrebujeme:
30 cvrčkov
strúhaný kokos
50 g arašidov
lyžica rybacej omáčky
lyžička cukru
pol lyžičky soli
pol litra oleja
Nachytáme približne 30 živých cvrčkov. Doprajeme im výdatnú poslednú večeru: strúhaný kokos. Nechajte ich jesť tak dlho, kým majú chuť. Cvrčky sparíme v horúcej vode. Arašidy opražíme a následne ošúpeme, budú slúžiť ako plnka cvrčkov. Vkladáme ich do otvoru pod „chvostíkom“. Horné nožičky neodstraňujeme. Následne cvrčky okoreníme soľou, rybou omáčkou a cukrom. Rozpálime olej a cvrčky sprudka osmažíme dozlatista. Potom vyberieme, odložíme na papier na pečenie, ktorý vysaje prebytočný tuk. Servírujeme na liste šalátu.
Žabie stehienka na víne
(4 porcie)
Potrebujeme:
20 žabích stehienok
1 liter suchého bieleho vína
8 lyžíc masla
soľ a korenie
hladká múka
2 šalotky
1 strúčik cesnaku
1 lyžica sekanej petržlenovej vňate
8 lyžíc smotany
1 žĺtok
štipka muškátového orieška
Žabie stehienka očistíme a necháme dve hodiny marinovať v bielom víne tak, aby boli zakryté. Osušíme ich a poprášime múkou. Rozohrejeme na hlbšej panvici maslo a smažíme stehienka na miernom ohni z oboch strán, kým nezružovejú. Potom osolíme a okoreníme a vyberieme z panvice. Odložíme na teplé miesto. Na rovnakom masle opražíme šalotky a nasekaný cesnak, pridáme petržlenovú vňať, dolejeme štvrť litra bieleho a necháme asi dvadsať minút redukovať. Odstavíme z ohňa. Žĺtok rozmiešame v smotane a vmiešame do redukovanej tekutiny. Vrátime na mierny oheň a necháme ešte chvíľu na panvici prebublávať a hustnúť. Dochutíme soľou, korením a muškátovým orieškom. Stehienka prelejeme touto omáčkou a podávame s bielym pečivom.