Benátky sú známe tým, že ich navštevuje príliš veľa ľudí, ale príliš málo ľudí tu žije. Teraz sa tu na ihriskách hrajú deti, rybári predávajú svoje úlovky priamo miestnym a vodné autobusy prevážajú ľudí v rúškach a rukaviciach do práce, opisuje agentúra AP .
Povestné čierno lakované gondoly však od konca februára, kedy mesto opustili turisti, kotvia pri brehu, hotelové izby zívajú prázdnotou, brány múzeí sú uzamknuté a námestím svätého Marka, ktoré v tejto ročnej dobe zvyčajne prekypuje davmi, prechádza len hŕstka chodcov.
Benátky čelili v posledných rokoch takmer existenciálnej kríze. Mesto sa muselo vyrovnať s náporom až 30 miliónov ľudí ročne a príval turistov začal paradoxne ohrozovať veci, ktoré sem stáročia priťahovali cestovateľov.
Nakoniec sa návštevníkom postavila do cesty pandémia koronavírusu. Tá tiež poškodila ekonomickú situáciu mesta.
Domáci vidia v kríze aj príležitosť
Obyvatelia Benátok dúfajú, že súčasná kríza je zároveň príležitosťou, aby tu mohla vzniknúť udržateľnejšia forma turizmu a mesto pritiahlo viac ľudí, ktorí by sa tu chceli nastálo usadiť.
Starosta Benátok Luigi Brugnaro hovorí, že je čas zamyslieť sa nad životom historického centra. Po prvej rane, ktorú hospodárstvu najnavštevovanejšieho talianskeho mesta zasadila séria záplav, nasledoval koronavírus.
Ten zastavil tok troch miliárd eur, ktoré mestu z turizmu každoročne plynú a predstavujú väčšinu jeho príjmov. V historickom centre Benátok žije približne 53-tisíc obyvateľov, čo je asi o tretinu menej ako pred dvadsiatimi rokmi.
Brugnarovi sa páči návrh miestnej Univerzity Ca'Foscari, aby sa byty, ktoré boli vyradené z mestského fondu a slúžili ako turistické apartmány, začali prenajímať študentom. Starosta dúfa, že tí, ktorí do mesta prídu za štúdiom, sa do neho zamilujú a budú tu chcieť zostať.
Starosta chce prilákať umelcov a vedcov
Brugnaro by tiež chcel v Benátkach založiť výskumné centrum pre klimatické zmeny vzhľadom k tomu, že ich pravidelne ohrozujú záplavy. To by mohlo prilákať odborníkov, ktorí by sa tu natrvalo usadili.
Starosta si predstavuje niečo ako návrat do renesancie a chce pritiahnuť do mesta umelcov zo zahraničia, ktorí boli po stáročia miazgou mesta.
Podľa Brugnara by sa tiež malo zmeniť to, do akej miery je ekonomika mesta závislá na rýchlom masovom turizme. "Benátky sú pomalé mesto. A práve to je ich krása," hovorí.
Debaty o tom, ako turizmus zvládnuť, tu vždy vyvolávali vášne a teraz sú obzvlášť napäté. Kontroverzný návrh, že by ľudia, ktorí sem prichádzajú len na deň, platili špeciálny poplatok, bol zatiaľ odsunutý. Mnohí si myslia, že to by mestu dalo ešte väčší nádych zábavného parku.
Boj o prežitie
Starosta a predstavitelia turizmu sa domnievajú, že bude trvať ešte aspoň rok, než sa turisti vrátia do mesta v hojnejšom počte. "Bude to boj o prežitie," myslí si Claudio Scarpa, hlavný predstaviteľ benátskej asociácie hotelov.
Napríklad gondoliéri, ktorí na niekoľko mesiacov prišli o možnosť obživy, dostali od štátu iba jednorazovú pomoc vo výške 600 eur.
Brugnaro dúfa, že v júli vyšle signál o ozdravení obľúbená slávnosť Redentore. Táto každoročná udalosť, počas ktorej kanály brázdia regaty a sú odpaľované veľkolepé ohňostroje, pripomína koniec moru v roku 1577, jednu z najtemnejších kapitol benátskej histórie.