Mark alebo aj Marek Balko (podľa kanadského občianskeho preukazu) má otca Slováka a ako sám hovorí "má rád európsky štýl života." Na Slovensku pracuje v oblasti marketingu pre spoločnosť Henkel Slovensko.
Cítim sa tu lepšie
"Mal som veľa dôvodov sem prísť. Môj otec je Slovák a tu na Slovensku mám veľkú rodinu. No nielen tu, ale aj v Holandsku a v Nemecku. Mám rád európsky štýl života a cítim sa tu lepšie. Chcel som presvedčiť aj svojich rodičov, aby na dôchodok prišli sem."
Rozdiel medzi Slovenskom a Britskou Kolumbiou vidí najmä vo veľkosti krajiny, naša krajina by sa podľa Marka do tej jeho zmestila 22-krát. Veľkosť však preferujú Kanaďania aj v nákupoch či autách.
"My Kanaďania nakupujeme veľké veci, napríklad štvorlitrové fľaše mlieka a jazdíme na veľkých autách (Dodge Ram)." Podobnú vraj máme prírodu. Na Slovensku si však najviac zamiloval priateľov a veľkú rodinu, ktorú tu má.
Stret s odvrátenou slovenskou realitou
Najťažšie si podľa vlastných slov zvykal na to, že jednoduché veci tu trvajú príliš dlho. Ako príklad uvádza vrátenie peňazí v kine. "V Kanade by vám ich vrátili hneď na mieste. Tu je potrebné najprv vyplniť nejaké tlačivá, ktoré musíte podpísať a potom čakať 30 dní."
Osobitnou kapitolou sú autobusy. "Neviem na čo majú harmonogram, keď jeden spoj príde o tri minúty skôr, a potom ďalší mešká päť minút." Slovensko sa stalo jeho druhým domovom aj napriek nepríjemným zážitkom.
Tie súviseli aj s prevozom jeho na auta na Slovensko, ktorý trval niekoľko mesiacov, no ako spomína, na celom tom procese bol najhorší prístup ľudí, konkrétne zamestnancov, u ktorých si vybavoval registráciu auta.
Tú mu nakoniec aj zamietli a Mark si je viac než istý, že problémom bola ich nedostatočná informovanosť. Všetko vybaviť sa mu podarilo až v susednej Českej republike a následne potom mu registráciu auta v Česku akceptovali aj na Slovensku.
Stret s odvrátenou stranou reality na Slovensku mal pre Mareka ešte jedno prekvapenie, aké by nechcel zažiť nikto. Jedného večera, keď sa vracal z kina ho prepadli a takmer ubili na smrť.
"Kráčal som po chodníku keď sa ma zrazu snažili zastaviť dvaja neznámi muži. Prenasledovali ma až domov, kde na mňa zaútočili a kopali ma do hlavy. Potom sa k nám priblížilo auto, ukradli mi tašku plnú anglických učebníc a dali sa útek. Domnievam sa, že si mysleli, že je to laptop. Našťastie boli chytení, vyšetrujúci policajní dôstojník mi potom povedali, že si myslí, že sa ma pokúšali zabiť, lebo všetky útoky smerovali na hlavu.."
Najlepšie zo slovenského jedla je žemľovka a pečená slanina
Život na Slovensku má napriek tomu rád a mnohokrát sa na vlastnej koži presvedčil o dobrej stránke nás Slovákov. Jedným z prípadov bola aj milá nečakaná pomoc, keď šiel navštíviť kamarátku, ale ona sa ešte nevrátila Anglicka.
"Nevedel som takmer vôbec po slovensky, ale jej rodina ma prichýlila, pohostili ma haluškami a nechali ma u nich prespať, keďže kamarátka – ich dcéra – sa mala vrátiť na druhý deň ráno. Toto je len jeden príklad dobrej strany Slovákov, ktorú som mal to šťastie zažiť veľakrát," hovorí Marek.
Na Slovensku mu však najviac chýba vôňa vzduchu z jeho rodného kanadského mestečka Fernie. A aké je jeho najobľúbenejšie jedlo na Slovensku? Žemľovka s bohatou porciou škorice a bez tvarohu a slanina, pečená na otvorenom ohni.