Stuart Ashford pochádza z Južnej Afriky, má však dvojaké občianstvo, ktoré zahŕňa aj britské. V rámci pracovnej sféry sa venuje IT a manažmentu, tejto oblasti sa venoval aj počas svojho pobytu v Holandsku.
To bolo predtým, ako sa prisťahoval na Slovensko, kde prišiel kvôli rodine a ostať tu určite plánuje.
Lepšou voľbou bolo Slovensko
Ako sám hovorí, celý proces, ktorý ho priviedol na Slovensko, začal nepriamo vtedy, keď sa ešte počas svojho pôsobenia v Holandsku zoznámil so svojou terajšou manželkou. Neskôr sa im narodila dcéra.
"Rok po jej narodení sme sa rozhodli, že by sme sa mali presťahovať na miesto, ktoré je bližšie aspoň k jednej časti našich príbuzných, teda buď do Južnej Afriky alebo na Slovensko".
Slovensko bolo pre nich tou lepšou voľbou. "Obaja sme zanietení cestovatelia, ale cestovať z Južnej Afriky je veľmi drahé a všetko je odtiaľ príliš ďaleko."
Voľba bola teda jasná a na Slovensku sú už od roku 2007. Najdlhšie si zvykal paradoxne na to, že u nás je obed hlavné jedlo dňa.
"Stále som si na to nezvykol. Vyrastali sme na tom, že najdôležitejším jedlom bola večera, na obed sme si dali bežne len sendvič a šlo sa ďalej," spomína.
"Tu na Slovensku to nielenže tak nie je, ale je dokonca veľmi zriedkavé nájsť podnik, ktorý by mi z hľadiska toho, na čom som bol zvyknutý, vyhovoval."
Rozdiely v porovnaní s krajinami, kde žil predtým, vidí aj v bezpečnosti. "Ako človek z Južnej Afriky som si veľmi dobre uvedomoval pojem bezpečnosti. Zamkol som dvere? Je auto bezpečne zaparkované? Je zapnutý alarm? V Bratislave sa stretávam nanajvýš s drobnými priestupkami. Násilné trestné činy sú skôr výnimkou."
Veľký kultúrny rozdiel vidí v školstve. U nich bolo bežné nosiť školské uniformy, v škole boli povinné športy a na druhej strane otvorené priestranstvá určené pre žiakov. "Slovenské školy majú z tohto len málo."
Cudzincov tu berú za odlišných
Slovákov ako národ považuje za veľmi priateľských, nedá sa však o nich povedať, že by boli veľmi ústretoví voči cudzincom, teda nie sú z tých, ktorí by ich nejako mimoriadne vítali.
"Ak to porovnám s Amsterdamom, v Bratislave sa cudzinci považujú za odlišných, čo aj sťažuje nadväzovanie priateľstiev," hovorí, no vzápätí dodáva: "Moja rodina bola však pri tom úžasná a veľmi otvorená tomu, že k nim budem patriť aj ja, ako cudzinec. Ale nadviazať priateľstvá mi trvalo dlho."
Naopak, na samotnej Bratislave miluje jej prirodzené prostredie, ktoré si môže slobodne užívať. Konkrétne má na mysli turistiku alebo cykloturistiku na Dunaji. "V Európe nie je veľa miest, kde je taká rozmanitosť, a pritom ešte v blízkosti hlavného mesta."
Problém Slovenska? Korupcia
Pozitívum Slovenska vidí aj v podpore štátu v oblasti športu. "Dlhé roky hrávam squash a prepadol tomu už aj môj syn. Preto som rád, že vláda pomáha propagovať športy pre mladých, ktoré nezahŕňajú len hokej a futbal."
"Problémom je však korupcia vo vláde a som rád, že sa to hýbe dobrým smerom k tomu, aby sa odstránila. Bolo by skvelé, keby došlo k niektorým zmenám, ktoré by pomohli k tomu, aby sa tu cudzinci cítili byť viac vítaní. To sa týka napríklad cudzineckej polície."
Pozadie vzťahov k cudzincom vidí čiastočne aj v histórii, nakoľko komunizmus zohral významnú úlohu v dejinách súčasných generácií. "Utláčanie v priebehu celej histórie vyvolalo vnímanie, že cudzinci u nás nemajú najväčšiu dôveru."
Dodáva však, že ako krajina sme prešli v tomto smere kus cesty dobrým smerom a "zmeny, ktoré sa tu udiali, sú až prekvapujúce".
Slovenská gastronómia je trochu chudobná
V otázke slovenskej gastronómie má jasno. Bryndzové halušky si na počudovanie zamiloval. Ďalším obľúbeným jedlom v poradí je kačacina s červenou kapustou. Jediná vec, ktorá mu v tomto smere chýba, je pestrosť.
"Ako človek, ktorý vyhľadáva grilované špeciality (barbecue, pozn. red.), konkrétne marinované rebierka alebo steaky, považujem slovenskú gastronómiu za pomerne chudobnú. Je o bravčovom mäse, zemiakoch a chlebe."
"Prial by so si, aby boli Slováci otvorenejší viacerým druhom jedál a neobmedzovalo sa to len na miestne bufety, kde podávajú obedy." Najhoršia skúsenosť zo Slovenska sa mu však spája s tunajšími taxikármi.
"Keď cestujem taxíkom, viem kadiaľ idem a poznám cestu, no niekoľkokrát som musel vodičov upozorniť na trasu. Za rôzne trasy si totiž účtovali výrazne odlišné sumy."
Zlé skúsenosti sa však netýkajú len taxikárov, ale aj samotných operátorov. "Odmietam využívať bežné taxíky, a takisto sa vyhýbam komunikácii s operátormi. Často sú hrubí a aj napriek tomu, že nehovorím dobre po slovensky, viem kam idem, akou cestou sa tam má ísť a koľko teda budem platiť."
Tým, čo v Bratislave vyhľadáva, sú podujatia, najmä tie, ktoré sa konajú vonku. "Milujem vonkajšie podujatia - septembrové jarmoky, vianočné trhy alebo letné podujatia, konajúce sa vonku."