Známa veta pochádza z 18. storočia, keď sa Neapol za vlády Bourbonovcov radil popri Paríži a Londýne k najväčším mestám Európy a predstavoval centrum kultúry, histórie a obchodu, píšu Lidovky.
Panovalo tak presvedčenie, že po návšteve Neapola sa v pokoji môžete odobrať na večný spánok, lebo nič krajšie na svete už neuvidíte.
Realita Neapola v 21. storočí
Pred cestou sa priatelia aj rodina čudovali z toho, prečo sme si zvolili práve Neapol. Nie je to snáď to mesto plné odpadkov, špiny, mafiánskych gangov, pouličných zlodejov a jedna z hlavných prechodných staníc utečencov?
Možno áno, možno nie. Predsudky sme zanechali v odletovej hale na pražskom letisku a vydávame sa v ústrety vlastnému objavovaniu mesta Neapolis - Nového mesta, ako znie v preklade pôvodný grécky názov.
Naše kroky zamieri k hlavnej triede Neapolu - Via Tribunali. Ide o úzku uličku plnú reštaurácií, obchodíkov a kostolov, kam aj napriek tomu majú prístup automobily a typické talianske skútre.
Táto skutočnosť je však vo finále veľmi užitočná, pretože vedie k zvýšenej opatrnosti nás chodcov, čo je základným predpokladom návštevy mesta. Oproti svojej toskánskej sestre, pompéznej Florencii, je Neapol bezpochyby rušnejší, hlučnejší, a zaprášenejší.
Výhodou je však menší počet zahraničných návštevníkov. Aj v samotnom historickom jadre, zapísanom na zozname dedičstva UNESCO, plynie každodenný život talianskych domácností.
Ak sa rozhliadnete okolo seba, uvidíte Neapol. Šnúry na bielizeň ledabolo povešané medzi domami, pôvabné vnútrobloky, zmrzlinárne a miestne pekárne, jeden z takmer päťsto nenápadne schovaných kostolov, temnejšie uličky so zaparkovanými motorkami, miestni obyvatelia v družnom rozhovore.
Hlavné mesto regiónu Campania ponúka veľa pamiatok. Predovšetkým sú tu v múzeu archeológie originálne artefakty z Pompejí a ďalších dediniek, ktoré v roku 79 úplne zanikli po výbuchu Vezuvu.
V Neapole sa nachádzajú hneď tri menšie historické hrady. Dva z nich sú umiestnené v centre mesta pri pobreží: Castel Nuovo postavený v roku 1279 a Castel dell'Ovo.
Tretiu pevnosť neprehliadnete celkom určite. Castel Sant'Elmo čnie na vrcholku nad mestom a ponúka krásny výhľad na mesto s neďalekým Vezuvom na pozadí. K pevnosti vás pohodlne dovezie neapolská pozemná lanová dráha.
Neapol sa zvyčajne stáva len akousi prestupnou stanicou, miestom, kde stačí stráviť jeden deň a zamieriť inam. Ďalšími destináciami sú napríklad ostrovy Capri či Ischia. Za kúpaním môžete ísť viac na juh smerom k obľúbenému pobrežiu Amalfi.
Tu nájdete turistov, ktorí vám chýbali v uličkách Neapolu. Do mestečka Sorrenta možno využiť vlakové spojenie z centrálneho nádražia. Cesta trvá necelé dve hodiny, späť do Neapola je možné zvoliť si cestu loďou.
Vezuv, Pompeje a gastronómia? Je toho omnoho viac
Rovnaká prímestská vlaková linka Circumvesuviana vás dovezie aj do ďalšej turistickej Mekky regiónu, a to do Pompejí alebo menšieho Herculanea. Ak nemáte času nazvyš, odporúčame zvoliť návštevu pozostatkov v Herculaneu.
Prehliadka archeologického múzea nám trvala necelé dve hodiny a uvidíte tu všetko podstatné z vtedajšieho mestského života vrátane kúpeľov, chrámu, mestských domov či pekárne. Herculaneum má bod navyše aj za menšie davy turistov.
Nebola by to návšteva Neapola, keby sme sa nevydali aj na samotný Vezuv. Vrchol sopky sa bez akejkoľvek časovej zákonitosti tu a tam skrýva v mrakoch, my však máme šťastie.
Autobus nás odváža z Herculaena smerom nahor v momente, keď oblaky konečne zmizli. Posledné menšie erupcie boli zaznamenané počas druhej svetovej vojny, v roku 1944 a dnes v tzv. červenej zóne, oblasti bezprostredne ohrozenej prípadným výbuchom sopky, žije okolo 600-tisíc obyvateľov.
V kráteri však na pohľad panuje pokoj a nám sa zdá až neuveriteľné, čo Vezuv svojho času dokázal spôsobiť. Neapol máte pred sebou ako na dlani a zhliadnuť môžete z diaľky aj Pompeje.
Pre mnohých je návšteva Talianska predovšetkým gastronomickým zážitkom. Nebudeme to skrývať, na miestnu kuchyňu sme sa s nedočkavosťou tešili aj my. Zatiaľ čo na severe Talianska robia údajne lepšie talianske gelato, zmrzlinu, k Neapolu sa neodmysliteľne viaže pizza.
Práve tu vznikla dodnes najpopulárnejšia pizza Margherita a v roku 1830 tu otvorili vôbec prvú pizzeriu na svete. Tradičné neapolská Pizza Napoletana, resp. jej tvorcovia - pizzaiuolo, boli dokonca v minulom roku zaradení na zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva Unesco.
My sme zamierili do reštaurácie Gino Sorbillo, kde majú údajne tú najlepšiu pizzu v celom Neapole. Povesť toto miesto predchádza - pripravte sa na rady, a to ešte predtým, než reštaurácia otvorí.
Naše obavy, aby to nebola len dobrá marketingová kampaň, odišli s prvým sústom tenkého cesta. Návštevu tak určite odporúčame. Prehliadka Neapola skutočne postačí na dva dni.
Domnievame sa však, že by bola škoda návštevu mesta vynechať úplne. Odpadková kríza dosiahla svoj vrchol pred pár rokmi a odvtedy sa situácia zlepšila.
Nepovažujeme mesto za nebezpečné, na prípadných pouličných vreckárov narazíte všade. Veľmi sa nám pozdávala predovšetkým autentickosť Neapola, ktorá nám chýbala v prímorských turistických mestečkách.