Domácka pohoda, spoločné raňajky, spomalený čas, keď sa niet kam náhliť. Aké je to bývať v dome, ktorý si postavíte vlastnými rukami na pozemku svojich predkov? Jeho majiteľ a spolutvorca František Haala sa rozhovorí: „Tu som vyrastal. Bývali sme síce v meste, v Krupine, ale sem sme chodili na záhradu.
Zažil som tu krásne veci.“ František pozemok neskôr zdedil. Keďže ho zaujímali prírodné materiály, tak vedel, že aj pri stavbe domu sa chce uberať týmto smerom. Pri tom mu pomáhali aj stále živé obrazy z detstva.
„Chodievali sme sa hrávať na stohy z balíkov slamy. Ten pocit voľnosti, ľahkosti a hravosti vo mne zostal. A keď som sa dozvedel, že zo slamených balíkov sa dá postaviť aj dom, tak bolo rozhodnuté. Všetko do seba zapadlo ako puzzle. Zaujímajú ma prírodné materiály, ktoré sa dajú cítiť, chytiť končekmi prstov, pohladiť..."
Odmena? Skúsenosť!
František ako vyštudovaný strojný inžinier nemal predošlé skúsenosti so stavbárčinou. Vybral sa však pre neho najschodnejšou cestou. Projekt sa rozhodol realizovať formou komunitného stavania. Ponuku zverejnil, a tak sa hlásili ľudia, ktorí slameno-hlineným stavbám rozumeli a mali už skúsenosti, ale aj takí, čo sa chceli o procese niečo naučiť.
Majiteľ spomína: „Päť dní tu bolo aj 30 ľudí, ktorí tu stanovali. Prispeli svojou šikovnosťou doslova za polievku. Ja som sa zúčastnil na celom procese a tiež som sa veľa vecí od majstrov naučil."
Dom stavali v pozvoľnom tempe dva roky, František tu trávi šiestu zimu. Základ stavby tvorí drevená konštrukcia s dreveným sedlovým krovom. Tá je vyplnená slamenými balíkmi, ktoré sú omietnuté zvnútra hlinou v hrubej vrstve a zvonka brizolitom.
„Namiesto toho, aby som chodil do stavebnín, som chodil po družstvách zháňať slamené balíky. Hlinu sme vykopávali tu na pozemku a recyklovali starý materiál. Bolo to jedno veľké dobrodružstvo
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 72% na dočítanie.
Zostáva vám 72% na dočítanie.