Nad obcou Vyšehradné, dnes miestnou časťou Nitrianskeho Pravna, stálo voľakedy významné hradisko. Viem o tom vďaka rozprávaniu výnimočného keramikára a kachliara pána Haroníka, ktorého sme na jednom z našich redakčných výjazdov navštívili.
Od tohto majstra ľudového umenia sme sa podozvedali aj mnoho ďalšieho o špecifikách hornonitrianskeho kraja. Veľmi rád na toto milé stretnutie spomínam. Aj preto ma potešilo, keď sa mi manželia Paulíkovci, chalupári z horného konca Vyšehradného, pochválili, že Rastislava Haroníka nielenže poznajú, ale sú s ním veľmi dobrí priatelia.
„Na druhý deň, keď som ako mladý vysokoškolák kúpil chalupu, sa tu zjavil podivný človek s farebnými bermudami a veľkou kyticou lúčnych kvetov v náručí,“ hovorí so smiechom chalupár Vladimír Paulík.
„Nepodobal sa na žiadneho miestneho. Ani svojím zjavom, ani oblečením. Veď všetci tu vtedy chodili len v montérkach. Dali sme sa do reči a odvtedy máme k sebe blízko. A vďaka nemu som sa zoznámil so svojou životnou láskou, svojou manželkou. To on ju ku mne priviedol prespať na chalupu. Prišla a už aj ostala.“
Takéto príbehy máme radi. V galérii si pozrite nádheru zrekonštruovanej chalupy na fotografiách:
Keď začne študent chalupárčiť
Píše sa rok 1979 a Vladimír sa cez prázdniny túla po hornej Nitre. A pýta sa miestnych, či u nich nie na predaj nejaký ten starý dom. „Od malička sme chodievali za naším strýkom do Kláštora pod Znievom. To je vlastne tuto cez kopec. Pre nás, bratislavské deti, bolo leto strávené v starej zemianskej kúrii a na okolitých lúkach a kopcoch niečo úplne čarovné,“ spomína pán domáci.
Zostáva vám 78% na dočítanie.