„Jar nastala. Lúče slnka otepleli; zem zohriata vydáva paru a vôňu… vŕby a rakyty začínajú pučiť pri potokoch. Všetko budí sa k životu a hýbe sa k činu. Ľud chvatom berie sa do jarných prác. Iba u Ťapákov chlapi postávajú po dvore a nemôžu striasť zo seba lieň. Nemôžu sa nahútať, či ísť začať dnes oračku, či nie.“
Toto je úryvok z asi najznámejšieho diela rodáčky z Polichna, spisovateľky Boženy Slančíkovej Timravy – Ťapákovci. V Polichne majú po známych slovenských lenivcoch pomenovanú aj krčmu. So záhaľčivými a nerozhodnými Ťapákovcami má však len pramálo spoločné chalupár z Polichna, Vladimír Bella. Ten totiž neobsedí…
Za všetkým hľadaj ženu
Vladimír pochádza z Lučenca. Kedysi lietal v miestnom aeroklube, no po Nežnej revolúcii prestal a premýšľal, čo s voľným časom. A hádajte, čo vymyslel? Kúpil chalupu! Staručkú, zanedbanú, roky neobývanú.
V galérii si pozrite výsledok až neuveriteľnej rekonštrukcie:
Napriek tomu sa mu zapáčila. Možno aj preto, že nemala s nikým spoločný dvor, bola malá a relatívne lacná. „Našli sme sa,“ hovorí spokojne. Do tohto kúta Slovenska ho dotiahol tak trochu aj kamarát, ktorý tu už chalupárčil.
V tom čase mala chalupa iba prednú izbu, ktorej sa tu hovorilo chyža, a maličkú kuchyňu s prenosnou železnou pieckou. Zo začiatku im to s mamou a jej priateľom aj stačilo.
No časom si Vladimír našiel lásku a miesta už nebolo dosť. Za rekonštrukciou tak musíme hľadať najmä ženy.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 69% na dočítanie.
Zostáva vám 69% na dočítanie.