Maličké gamatky, kuchynský a jedálenský kútik, nad ktorým je umiestnené lôžko, sprcha, suchý záchod a fotografie dcéry. Muriel, ktorá žije v jednom z prvých „tiny houses“, takzvaných minidomčekov vo Francúzsku, má všetko čo potrebuje na 16 metroch štvorcových, píše agentúra AFP.
Miniatúrne drevené domčeky, ktoré sa objavili začiatkom tisícročia v Spojených štátoch po vyčíňaní uragánu Katrina a s hypotekárnou krízou, kedy bolo treba ľuďom zabezpečiť urýchlene ubytovanie, očarili už tisíce Američanov.
Koncepcia zaujala tiež ekológov a pozvoľna sa rozvíja vo Francúzsku, kde nájdeme viac ako tridsiatku takýchto alternatívnych príbytkov. „Môj domček tvorí jedna izba,“ hovorí Marielle, ktorá sa usídlila na záhrade priateľa v Bretónsku.
Táto sedemdesiatnička pripúšťa, že bola nútená sa presťahovať do mini domčeka, ale raduje sa, že tak nepotrebuje veľa vecí, ušetrí peniaze a pritom žije ekologicky. „Je to minimalizované, ale funguje to,“ uisťuje tesár Bruno Thiery, spoluzakladateľ spoločnosti La tiny house, ktorá je vo Francúzsku v tejto sfére priekopníčkou.
Od založenia v minulom roku vyšlo z dielne v Poilley neďaleko Mont Saint-Michel na severozápade krajiny 23 mini domčekov s rozmermi od 18 do 25 metrov štvorcových v cene do 35-tisíc eur. Firma má objednávky až do apríla budúceho roka.
Priestranné a trvácne bývanie
Sú priestrannejšie ako obytný príves a trvácnejšie ako maringotka. Miniatúrne domčeky, ktoré vážia maximálne 3,5 tony, aby mohli byť ťahané, sú koncipované ako skutočný dom s drevenou konštrukciou a silnou izoláciou zaisťujúcou vnútorný komfort, vysvetľuje Bruno Thiery.
„Aby ste sa stali majiteľmi, nemusíte sa zadlžiť na ďalších 20 alebo 30 rokov,“ zdôrazňuje mladá dizajnérka Laëtitia Dupéová, ktorá opustila svoj parížsky ateliér a sama si navrhla svoju mini rezidenciu pomenovanú Baluchon v Château-Thébaud pri Nantes na západe Francúzska.
„Je to ekonomické riešenie, pretože spotrebujem len veľmi málo energie, a veľmi ekologické, pretože potrebujem len málo vecí,“ vysvetľuje. Takáto dobrovoľná skromnosť vyvoláva pocit úľavy, tvrdí 28-ročný tesár Stéphane Bole, ktorý si v Landeau v Bretónsku na západe krajiny postavil bioklimatický ty-rodo, čo po bretónsky znamená domček na kolieskach. Tu žije so svojou družkou.
„Keď sa zbavíte všetkých nadbytočných vecí, dá vám to slobodu. Za nič by som sa už nesťahoval do klasického bytu,“ vyhlasuje mladý muž, ktorý rovnako ako Laëtitia Dupéová založil firmu na výrobu tiny houses.
Podľa tých, ktorí mini domčeky stavajú, je ich využitie mnohostranné. Okrem toho, že sú pre niekoho hlavnou rezidenciou, môžu slúžiť ako pojazdné predajne, chaty či núdzové ubytovanie. „Reagujú na potrebu zmeniť životný štýl a spôsob spotreby a dávajú možnosť sťahovať sa za prácou,“ usudzuje Stéphane Boléat. Mini domčeky však oslovujú len veľmi obmedzenú časť obyvateľstva, súdi sociológ Guy Tapie.
V spoločnosti sa inak skôr šíria tendencie charakterizované bývaním vo väčšom priestore. Pred dvadsiatimi rokmi mali v priemere individuálne domčeky 100 metrov štvorcových, zatiaľ čo dnes to je už 115 až 120 metrov štvorcových.