Už po štrnástykrát vyhlasuje Slovenská komora architektov súťaž Cena za architektúru. Hospodárske noviny ako hlavný mediálny partner vám postupne predstavia všetky nominované diela. Tak, ako ich vidia samotní autori. Vy potom môžete rozhodnúť o Cene verejnosti.
Kategória RODINNÉ DOMY
Autori: Iľja Skoček
Foto: Paťo Safko
Zapojte sa do hlasovania. A vyberte najkrajšie dielo TU.
Ak vám niekto povie, že architekti sú technokratickí či odťažití, tak celkom tomu neverte. Dôkazom (alebo minimálne výnimkou potvrdzujúcou pravidlo) je autor ďalšieho nominovaného diela. Iľja Skoček bol totiž investorom, architektom, stavebným dozorom aj zásobovačom v jednom.
„Veľa investorov sa, bohužiaľ, cíti architektmi, ale takéto opačné garde je tiež solídna diagnóza. Každopádne to z pohľadu architekta bola veľmi poučná kombinácia a jedinečná skúsenosť,“ opisuje Iľja Skoček. Ktorý sa sympaticky nehrá na to, že každý rodinný dom musí byť práve počinom desaťročia. „Veď prečo by aj mal byť, je to len rodinný dom. Malý dom na malom pozemku. Skoro ako prízemný mezonet s predzáhradkou. Býva sa tam ale veľmi dobre a neviem, či by som niečo menil,“ vysvetľuje autor.
Ktorému sa na zložitom pozemku podarilo vytvoriť originálne bývanie. Hrdosť však neskrýva najmä nad jednou skutočnosťou. „Som dosť technický neandrtálec, neviem čo je mp3, nesťahujem si filmy, nemám web stránku ani Facebook, môj technologický vývoj sa zastavil pri vkladaní CD-éčka do prehrávača. Napriek tomu som tu použil niektoré, pre mňa nové technológie, ako je rekuperačné vetranie alebo sálavé stropné chladenie. Často s tým pracujeme, ale chcel som s nimi mať bezprostrednú skúsenosť a vyskúšať si ich na sebe.“
Osvedčili sa. Mimoriadne horúce leto prežili bez ujmy. „Rovnako v zime sme vďaka rekuperácii nevykurovali cez otvorené okná vesmír,“ dodáva architekt.
So stavbou sa mu tiež bude navždy spájať aj úsmevná príhoda. Teda, minimálne na počutie. „Keď začali robiť fasádu volal mi rozhorčený sused, že to predsa nemôžem myslieť vážne, že dom bude čierny, že sa celý život bude musieť dívať na krematórium. Snažil som sa mu slušne vysvetliť, že to nie je nič zvláštne, že takých domov je množstvo. Nakoniec mi na argument, že veď krematórium je biele, položil telefón. Ale zdravíme sa,“ smeje sa Iľja Skoček.
Pozrite si aj vydarenú rekonštrukciu vidieckeho domu, v ktorom by ste chceli večer sedieť pri víne.