V Sydney, vo štvrti Paddington, vyrástol dom, ktorý navonok nepôsobí nijako mimoriadne. Mladá rodina, ktorej dom patrí, pozornosť okolia nevyhľadáva. Svoj súkromný život schovala na malý dvorček, píše portál idnes.cz.
Oba trakty domu spája okrem iného aj zelená strešná terasa vysadená sukulentmi. Snímka: Tom Ferguson
Stavbu navrhla architektonická kancelária Aileen Sage Architects a postavila ju spoločnosť Lochbuild, ktorej riaditeľom je majiteľ domu David Lakes. Spolumajiteľkou architektonického štúdia Aileen Sage Architects je jeho žena a spoluinvestorka stavby Amelia Sage Hollidayová.
Kým Lochbuild má za sebou už desiatky zrealizovaných rezidenčných stavieb, pre Ameliu to je prvé dokončené dielo, na ktorom pracovala spoločne so svojou kolegyňou Isabellou Aileen Tolandovou.
Novostavba vznikla v ulici so starou zástavbou. Po dôkladnom preskúmaní statiky bolo najprv nutné pôvodný dom z roku 1880 strhnúť. Podpísali sa na ňom roky chátrania a vlhkosť.
Aby rodina získala viac priestoru, začala najprv s budovaním podzemnej dvojgaráže, pivnice, domácej posilňovne a dielne.
Pri výstavbe domu počítali dopredu aj s faktom, na ktorý väčšina mladých developerov zabúda, a teda že deťom, ktoré sú v čase výstavby malé, za pár rokov ich detská izbička rozhodne nebude stačiť. Architektka preto rozdelila stavbu do dvoch traktov.
Až budú dospievajúci potomkovia žiadať viac súkromia, samostatná časť poschodia so sociálnym zázemím im ho ponúkne. Po drobných stavebných úpravách môžu izby fungovať aj ako dvojgarzónka s vlastným vchodom.
Stromy a plumérie sa vrátili, kam patria
Oba svety spája zelená terasa na streche s vysadenými sukulentmi. Zeleň hrá kľúčovú úlohu aj v prízemí domu, kde sa všetky funkcie točia okolo zeleného dvora.
Tesne za zádverím je televízna miestnosť s posedením, nasleduje obývacia izba s klavírnym krídlom, ktoré dedí rodina majiteľky už štvrtú generáciu. Francúzskymi oknami možno vyjsť von na dvor, alebo pokračovať do poslednej časti domu, obytná kuchyňa je doplnená o malú bylinkovú záhradku s kompostérom.
O úpravu záhrady sa postaralo krajinárske štúdio Sue Barnsley Design. Stromy, ktoré na pozemku rástli, vyňali i s koreňovým balom, uchovali v záhradníctve a po dostavbe domu ich vrátili na pozemok. Vstup do domu tak opäť zdobia a prichádzajúcich svojou vôňou vítajú pôvodné plumérie.
Manželia zvolili nákladný postup, ktorý im však robí radosť. Zastávajú názor, že nie je dôvod neustále kupovať nové veci, keď staré ešte slúžia. A ničiť prírodu len pre potrebu bagrov na stavenisku.
S ekologickým poňatím domu súvisia aj nainštalované solárne panely a systém recyklácie dažďovej vody.
Interiéru dominuje nevtieravá, no hravá farebnosť. Snímka: Tom Ferguson
Zo starých tehál nový dom
Nazmar nevyšli ani staré tehly z pôvodného domu, je z nich postavený základ hlavnej časti domu. Originálny materiál s nefalšovanou patinou tak dodal novému projektu ďalší rozmer a skvele doplnil moderný betón a veľké presklené plochy. K rozdielnemu vnímaniu a vizuálnemu oddeleniu súkromnej časti od spoločenských obývacích priestorov prispelo aj špeciálne spracovanie stropov. Zatiaľ čo v reprezentatívnej obývacej izbe sú stropy z hrubého a moderného industriálneho betónu, v kuchyni, jedálni a spálňach je priznaná členitá drevená konštrukcia.
Interiéry sú premyslené do posledného detailu, dôraz bol kladený predovšetkým na funkčnosť a úsporu prostriedkov. Majitelia sa nerozpakovali zdedený nábytok doplniť lacnými kúsky z IKEA a bazarovými úlovkami. Malým luxusom dýcha kúpeľňa rodičov obložená drobnou keramickou mozaikou. Kúpeľni dominuje mosadzná konštrukcia umývadlovej skrinky, osadená mramorovou doskou.
Dom s rozlohou 200 metrov štvorcových bol dokončený vlani na jeseň a projekt vyhral prvú cenu v austrálskej súťaži spoločnosti Dulux za triezve, ale napriek tomu hravé využitie farieb v interiéri, na okeniciach i dverách.