Dedičstvo polovice dvojdomu z 50. rokov v Montreale v Kanade pre mladú rodinu vyzeralo ako dar z nebies. Keď ale odkryli všetky technické nedostatky, nadšenie opadlo, píše portál idnes.cz.
To, čo znie ako životné šťastie: zdedíš dom a hneď bývaš, sa neobišlo bez problémov. Po prehliadke stavu niekoľko rokov neobývaného domu musela mladá rodina rekonštrukciu o tri roky odložiť, aby nazbierala sily a finančné prostriedky.
Mesiace odriekania a úspor sa jednoznačne vyplatili. Vznikol elegantný a nadčasový priestor, ktorý zodpovedá moderným požiadavkám. Bez problémov bude niekoľko rokov fungovať ako domov pre štvorčlennú rodinu a ak bude treba, jednoduchými úpravami možno časť domu zmeniť na samostatnú garsoniéru, či už určenú na zázemie pre starých rodičov, alebo dospelého potomka.
Aj keď by pre mnohých bolo jednoduchšou voľbou dedičstvo predať a zaobstarať si lacnejšie nové bývanie v inej lokalite, pár si domček ponechal hneď z dvoch dôvodov. Okrem citového vzťahu a rodinných koreňov hrala úlohu aj jeho poloha. Stavba leží vo štvrti Plateau Mont Royal v kanadskom Montreale. Ide o vynikajúcu adresu. V susedstve historických viktoriánskych radových domov vyrástli v polovici minulého storočia lacnejšie poschodové domčeky a robotnícke rodiny v posledných rokoch vystriedali hipsteri a umelci. Farebné strechy a parapety, štýlové kaviarničky a unikátne kníhkupectvá a obchody lákajú do štvrti každý víkend stovky návštevníkov.
Mladá rodina od začiatku tlačila na cenu. Postupne ale manželia zisťovali, že samotné čiastkové úpravy ich problém nevyriešia. Vzdušnú modernú rezidenciu zbúraním dvoch priečok v dome z 50. rokov nespravíte. Nakoniec stavebná firma Avantage Plus pod vedením kancelárie Nature Humaine a architekta Marca-Andrého Plassa vybúrala celý vnútrajšok a postavila nové priečky vrátane moderných systémov zateplenia. Schodisko zostalo na svojom mieste, dôvodom bolo predovšetkým zníženie nákladov.
Na prízemí domu je spoločný obytný priestor s obývacou izbou, jedálňou a kuchyňou. Izbe dominuje opravený kozub, obložený čiernymi oceľovými plátmi, ktorý kontrastuje s kresbou bieleného dubu. Z neho je vyrobená kuchynská linka a všetky vstavané priestory v dome. Na podlahách je šedý javor.
V prízemí je aj samostatná miestnosť s domácou posilňovňou a soláriom. Na poschodí sú tri samostatné spálne so sociálnym zázemím a dostatok úložných priestorov, vo vyústení schodiskovej haly sa našlo miesto pre pracovňu.
Majitelia kládli dôraz na poctivosť prevedenia a minimalistické zariadenie s dlhou životnosťou. Jedným z hlavných želaní boli napríklad veľké úložné priestory v kuchyni, vďaka ktorým bude na linke stále poriadok, bez toho, aby upratovanie zabralo hodiny drahocenného času.
Ústredným bodom interiéru sa stal biely akrylový panel v čierno-šedom oceľovom ráme, ktorým možno pohodlne otáčať a premieňať dispozíciu. Podľa potreby vytvorí zo vstupnej haly malú intímnu miestnosť, alebo naopak prepojí priestory s kuchyňou a jedálňou, čím vznikne tlčúce srdce domu. Vďaka priepustnosti materiálu nie je ani v uzavretom priestore nedostatok svetla, napriek tomu zatiahnutie steny garantuje dostatok potrebného súkromia. Do čierneho oceľového rámu boli vsadené sklenené dosky, ktoré pri prechode na poschodie domu tvorí nielen zábradlie schodiska, ale aj police a plynule prechádza v dosku pracovného stola.
Zariadenie interiéru vrátane nábytku sa nesie v rovnakom štýle ako celý koncept domu. Pár variabilných nápadov dokázalo z prostého dvojdomu urobiť výsostnú rezidenciu, ktorá nielen že sa dostane na stránky magazínov o bývaní, ale bude sa v nej predovšetkým skvele žiť.
Nábytkové kúsky, ktoré rodina používa, pochádzajú predovšetkým z dedičstva alebo z bazárov. Práve to svedčí o kvalite remesiel, ani roky používania neznižujú hodnotu poctivo spracovaných výrobkov.
Mladý pár chcel zverejnením svojho domu ukázať, že kompletná prestavba nemusí znamenať radikálnu premenu a metrové nadstavby. Exteriér ale zverejniť odmietli, aj kvôli susedom, ktorí vlastnia druhú polovicu domu. Interiéry nechali nafotiť ešte pred nasťahovaním.