Keď pri mečbale odletela loptička do autu, položila sa Cibulková v singapurskej aréne na kurt a v eufórii sa rozplakala. Prepadli ju emócie, až ruská súperka Svetlana Kuznecovová odišla na lavičku a tradičné podanie rúk - hoci z ruskej strany trochu vlažné - sa konalo tam.

"Sveta hrala najagresívnejšie, čo som kedy proti nej hrala. Nehrala som celý čas výborne, ale v najťažších momentoch a v koncovkách druhého a tretieho setu som to vydolovala až z päty. Preto možno bola tak naštvaná, pretože cítila, že má navrch a mohla to doraziť. Ale ja som to otočila. Postup do finále je niečo úžasné," povedala 27-ročná Slovenka.

Na správu o tom, že sa dostane zo skupiny, pritom nervózne čakala na hoteli. Už mala zbalené aj na dovolenku. Namiesto toho si v nedeľu zahrá o titul na Masters.

​Čo ste prežívali po víťazstve? Rodičia boli veľmi dojatí, že?

Bolo to úplne strašne krásne! Rodinu som si ani nevšimla, pretože som bola zamestnaná sama sebou a všetkými svojimi emóciami, že som sa sústredila na seba. Rodičia sú šťastní, bol pre nich zážitok už len to, že som ich vzala sem. Finále sme mali možno v pláne my s trénerom, ale rodičia o tom ani nesnívali.

Váš otec Milan zápasy prežíva veľmi emotívne, teraz búchal do hradenia. Kuznecovová trochu naznačila, že to bolo neprofesionálne správanie. Vy ste ocka vnímali?

Nie, nie. Rodičia majú vlastný box a ja sa sústredím na trénera, fyzioterapeuta a manžela. To je taká stála trojka z turnajov. Pozerám sa len tam. Rodičov nevnímam, pretože by ma to mohlo niekedy až rozladiť. Len minimálne sa na nich pozriem po dobrej lopte, inak sa držím svojej klasickej rutiny.

Kuznecovová odišla pred tretím setom na dlho do šatne. Ako ťažké bolo čakať?

Zdalo sa mi to trošku dlhšie, ale nevnímala som to. V tenise sa vyhráva a prehráva zápas práve v prestávkach, pretože tam je šanca premýšľať. Je to o emóciách a myšlienkach, ktoré máte v hlave. Nebolo ľahké mať nastavenú myseľ na to, čo chcem ísť robiť a že chcem hrať agresívne. Mohlo ma napadnúť: Preboha, hlavne to teraz nestratiť! Ale keby som mala v hlave negatívne myšlienky, tak nezačnem tretí set tak dobre. K úspechu ma doviedla mentálna sila.

Ruska sa vás zrejme snažila rozhodiť. Boli by ste schopná urobiť to isté?

Ja to nerobím, keď sa potrebujem prezliecť, prezlečiem sa a idem zase hrať. Nesmiem sa nechať vyviesť z rytmu.

Máte za sebou najdlhšiu sezónu v kariére, hrali ste pod tlakom na turnaji v Linzi, aby ste sa sem vôbec kvalifikovali. Teraz ste bojovala skoro dve a pol hodiny o finále. Stále kmitáte nohami po kurte. A nevyzeráte vôbec unavene.

Ale áno, som unavená, som veľmi unavená. Môj kouč to vie a môj manžel ešte lepšie. Keď som unavená, tak mám svoje nálady.

Nemáte teraz zahltený telefón gratuláciami?

Používam dva telefóny, jeden mám osobný, na ktorom som mala veľa správ. A keby som si pustila ten druhý, tak by som zabila dve hodiny odpisovaním. (Smiech)

Dokážete si predstaviť, čo sa teraz deje na Slovensku?

Musí to byť pecka, ale naučila som sa nečítať správy. Teraz sa musím sústrediť na seba a potom si to môžem užiť.

​Vo finále vás čaká Angelique Kerberová. Čo vy na to?

S Angie to bude ťažké, hrá neuveriteľne, je svetová jednotka. Ale prvý zápas som tu s ňou prehrala tesne a bol to skvelý tenis. Prajem si oplatiť jej porážku, chcem na kurte nechať všetko.

V roku 2014 ste prehrali vo finále Australian Open s Li Na. Pomôže vám táto skúsenosť?

Oboje je veľká, aj keď trochu iná, vec. Do zápasu s Číňankou som nastupovala s tým, že som ju nikdy v kariére neporazila. Asi na mňa mala tenis. Navyše som bola vo finále grandslamu, wow ... Každopádne som rada, že už mám tú skúsenosť. Som iná hráčka, v nedeľu chcem jednoducho vyhrať!