Piatok mal na olympiáde pre slovenskú atletiku víťaznú príchuť. Najprv sa zo zlata tešil po famóznom výkone chodec Matej Tóth a po ňom o medailu bojoval aj kladivár Marcel Lomnický. Síce ju nezískal, no z piateho miesta mal nesmiernu radosť. "Som šťastný a považujem to za svoj životný úspech."

Posledný hod mi nevyšiel technicky

Úspešný večer odštartoval "zaisťovacím" pokusom 73,33 m, druhý mu však nevyšiel a ak sa chcel dostať medzi osem najlepších do užšieho finále, musel v treťom zabrať. Podarilo sa a výkon 74,96 m ho posunul na priebežnú siedmu priečku.

"Bol to existenčný pokus. Nemal som isté finále. Prvý som hodil, ako zvyknem na takých 80%, chcel som si urobiť nejaký základ, ale druhý mi nevyšiel. Dostal som sa do zlej pozície, ale som rád, že sa mi podarilo postúpiť. Potom som si to už užíval. Uvoľnil som sa a piaty (75,97 m) sa mi podaril veľmi dobre," povedal.

Po ňom poskočil na štvrté miesto a pred posledným pokusom ho delilo od bronzovej medaily len pár centimetrov: "Keď mi chýbalo iba osem centimetrov od bronzu, tak som sa ešte snažil zo seba dostať jeden dobrý hod, no nevyšiel mi technicky."

V závere ho predbehol ešte Poliak Nowicki, ale to ho už vôbec nemrzelo. "Samozrejme, chcel som medailu, videl som, že je blízko. Ale piate miesto je najlepší výkon mojej kariéry a beriem ho všetkými desiatimi. Viac by ma mrzelo, keby som skončil štvrtý o osem centimetrov," pokračoval.

Piatkovú súťaž si užíval a v jej priebehu i záverečnej príprave by nič nemenil:

"Dnes som sa dobre zobudil, celý deň som sa cítil výborne a naozaj som si to užil. Cítil som sa vynikajúco fyzicky aj psychicky. Nemal som ani jeden neplatný hod a nebol som nervózny." K dobrej pohode mu pridala aj výborná atmosféra na Olympijskom štadióne. "Bola vynikajúca, vrelo to tam a divákov bolo poriadne počuť. Bolo to elektrizujúce a to mi vyhovuje."

Chce ísť ešte vyššie

Dvadsaťdeväťročný Lomnický ťažil v Riu aj zo skúseností o desať rokov staršieho Libora Charfreitaga. "Pre mňa bol veľký prínos, že tu bol. Nebol som odkázaný sám na seba. Podporoval ma, pomáhal mi v posilňovni, už sa zorientoval aj v mojej technike a radil mi. Bola to zmena oproti predchádzajúcim rokom. O to piate miesto sa zaslúžil aj on."

Lomnický na OH zopakoval piate miesto z majstrovstiev Európy, na konte má aj dve ôsme priečky zo svetových šampionátov. Na nasledujúcich vrcholných podujatiach by chcel ísť opäť o niečo vyššie.

"Ťažko povedať, kedy a či príde medaila. Najdôležitejšie je ostať zdravý. V zime sa pokúsim opäť niečo vylepšiť, aby som sa zase posunul ďalej. Tento rok som mal najlepšiu formu zo všetkých šampionátov. Cítil som sa výborne. Samozrejme, bude záležať aj od formy mojich súperov," povedal.    

Krátko pred štartom kladivárskeho finále sa na Olympijskom štadióne odohrala významná udalosť v dejinách samostatného slovenského športu.

Matej Tóth dostal počas slávnostného ceremoniálu zlatú olympijskú medailu, na krk mu ju zavesila strelkyňa Danka Barteková. "Videl som Maťa Tótha na pódiu, počul som hymnu a zaspieval som si ju s ním. Cez deň som pozeral jeho preteky. Je to vynikajúci športovec, zaslúžil si to, klobúk dole," pochválil svojho krajana.