Výrazné obočie, uhrančivý pohľad. Dlhé vlasy stiahnuté do copu. Nad čelom slnečné okuliare. Rozľahlá sála Samba v olympijskom parku. Desiatky žurnalistov. Otázky v angličtine, taliančine aj španielčine. Vitajte na tlačovke slovenského Jágra.
Nie je to lacné prirovnanie. U východných susedov sa totiž žiadny športovec nemôže rovnať v popularite dvadsaťšesťročnému Saganovi. Ani s ním to novinári hocikedy nemajú ľahké. Rovnako ako českú hokejovú legendu ho prepadajú nie práve prívetivé nálady a správa sa povýšene.
Občas sa mu proste nechce hovoriť do mikrofónu. Fanúšikovia ho však bezhranične milujú. Ono vlastne nie je divu. Niekedy fádne cyklistické súboje povyšuje na strhujúce predstavenie.
Útočí. Uniká. Šprintuje. Vyhráva. Laškuje s kameramanmi. Pri pretínaní cieľovej pásky predvádza komické gestá, pažami predvádza beh alebo vtáčí let.
Nezbedne sa podpísal fanúšičke na hruď. Ospravedlnil sa po tom, čo štípnutím do zadku urazil modelku, ktorá práve pri ceremoniáli bozkávala na tvár Švajčiara Cancellaru.
V klipoch na internete s rôznymi druhmi bicyklov predvádza cirkusové triky. Pritom zďaleka nie je len klaun. Vlani na svetovom šampionáte v USA ovládol hromadné preteky. Na Tour de France iba v tomto roku vyhral tri etapy. A teraz opäť púta pozornosť. Dynamo zo Žiliny na olympiáde vyzve majstrov na horských bicykloch.
Najznámejší sokovia mu príliš neveria. Ani Sagan sám netuší, čo od seba očakávať v disciplíne, s ktorou kedysi ako chlapec začínal. "Nikto, ale vážne nikto nevie, ako vysoko to dotiahnem. A to je predsa sranda, nie?" pýtal sa reportérov v sále Samba.
Šľachtic na bicykli
Dvadsať minút so zástupcami zahraničných médií, dvadsať minút v Slovenskom dome pre domácich novinárov. Tlačový hovorca Ľubomír Souček na oboch utorňajších stretnutiach zmieňuje Sagana ako najznámejšieho športového reprezentanta svojho národa.
S manželkou Katarínou sídli v Monaku. Na svadbu v Dolnom Kubíne v novembri prišiel ku kostolu v zelenom trabante, po obrade leteli vrtuľníkom na Štrbské Pleso. So svojou vizážou a v ozdobnom čiernozlatom obleku by ženích rovno mohol hrať šľachtica v Jakubiskovom filme Báthory.
V brandži skutočne patrí ku smotánke. Čerstvo podpísal zmluvu s nemeckým tímom Bora, údajne na šesť miliónov eur ročne, čím by bol najlepšie plateným jazdcom planéty.
O to viac môže prekvapiť jeho vyhlásenie: "Na ceste som pozbieral nejaké úspechy, hodlám v tej kariére pokračovať, ale ja sa tam nudím."
Prosím? Horské bicykle vás bavia viac?
"No jasné. Začínal som na nich ako dieťa. Cesta ma toľko neuspokojuje, býva nespravodlivá. Človek ide päť hodín a potom prehrá o pár centimetrov, pretože ten druhý mal viac šťastia v závere. Horské bicykle sú akčnejšie, musíte viac riskovať, vyberať si stopu v zjazde. To je, ako by ste porovnávali parašutizmus sa surfovaním. A najviac ma berie motokros, ale motorka je zatvorená v garáži. "
Usmieva sa, máva rukami. Môžem položiť otázku v taliančine? počuje. "Si!" Prikyvuje a plynule odpovedá. Aj tlačovku poňal trochu ako show. Už na minulých hrách v Londýne sa chcel vrhnúť do terénu, lenže Slovensko nemalo zaistené účastnícke miesto.
Profil cestných súbojov v Riu sa mu zdal príliš náročný, výhodný skôr pre vrchára, a tak sa už v januári rozhodol, že sa stretne s bikermi. "Budú to moje jediné preteky pre radosť - o to výnimočnejšie, že sú na najväčšej akcii zo všetkých," vysvetlil.
"Neprišiel som prehrať. Nemám čo stratiť. Nie som pod tlakom."
Koho vlastne považujete za favoritov a prečo? znie z reproduktorov.
"Stačí sa pozrieť na výsledky Svetového pohára, ktorý niekoľkokrát vyhral Julien Absalon. Potom medzi nich patrí Nino Schurter. A Jaroslav Kulhavý, ktorý v Londýne získal zlato."
Uväznený na štarte
Sagan pozná hlavných rivalov, ale inak sa o nich a o dianí, ktoré ich obklopuje, skoro nezaujíma. Míňa sa. Oni sú snáď radi, že ich súpereniu v Riu dodal lesk. Obdivujú jeho odvahu.
Uznávajú jeho schopnosti v profesionálnom pelotóne. Napriek tomu mu nádej na zásadný prelom v členitej brazílskej krajine neprisudzovali. "Šancu na medailu má dosť malú," povedal Ondřej Cink.
"Prekvapilo by ma, keby sa vošiel do päťky," povedal Švajčiar Schurter. "Môže sa stať čokoľvek, ale na pódium to asi nebude," mienil Kulhavý.
Sagan sa na jar medzi bikermi ukázal na akciách v Grazi (vzdal po páde) a v Tepliciach (po defekte bol štvrtý). Po Tour de France chvíľu odpočíval, potom sa presťahoval do Park City v americkom Utahu, kde to dobre pozná.
Drel vo dvojtisícovej nadmorskej výške. Opanoval dva preteky, hoci bez dôstojnej konkurencie. V Riu ho pribrzdí pozícia na štarte. Nováčika bez bodov zo Svetového pohára zastrčia do jedného z posledných radov. Hoci je trať pomerne rýchla a v úvode docela široká, predieranie sa vpred Saganovi ukradne dosť síl.
Môže ho zastaviť pád. Prekoná cyklistický démon aj tieto prekážky? "Dá sa zvládnuť všeličo. Začnem naplno a potom budem pridávať. Nie som ale kúzelník. Sedem rokov som sa nestretol s profíkmi. Ako mi trať vyhovuje? Odpoviem v nedeľu."
Popoludní v Slovenskom dome ešte raz porovnal svoju bežnú prácu s olympijskou misiou. "Na ceste trvajú preteky šesť hodín, na horskom bicykli hodinu a pol. Ide sa totálny šrot od štartu do cieľa. Potrebujete lepšiu techniku. Mení sa tempo. Vydýchnete si len v kratšom zjazde alebo v zákrute. V zjazdoch sa zapájajú iné svaly, nielen nohy, ale aj celé telo. Stále ste v záťaži."
Rozpráva sa, že ako chlapec vyhral na horskom bicykli požičanom od sestry. Ževraj pretekal len v teniskách a obyčajnom tričku. Je fenomén. Špičkoví bikeri napriek tomu tvrdia, že ani on ich nedokáže za niekoľko týždňov dohnať. Jeho odvážny pokus každopádne priťahuje zraky fanúšikov i odborníkov. Sám ho berie vážne.
Ubytoval sa v apartmáne na pobreží Atlantiku, aby ho nerušil tep olympijskej dediny. Má pri sebe fyzioterapeuta, manažérov a mechanikov sponzora Specialized.
Ten mu na olympiádu pripravil bicykel, ktorý pri teplote nad 22 stupňov mení farbu z oranžovej na žltú, rovnako ako jeho prilba a tretry. To je typický Sagan. Trúfalý. Spektakulárny. Originálny. Svojský, ako sa hovorí na Slovensku.
Zase je stredobodom pozornosti.