Pamätáte si atmosféru v Bratislave a Košiciach počas Majstrovstiev Sveta v ľadovom hokeji. A aké boli silné emocionálne zážitky nás všetkých keď sme sa stali majtsrami sveta v hokeji v roku 2002. Celý národ oslavoval. Boli sme tak hrdí! Ako hrdo sme s napätím čakali na našich hrdinov vracajúcich sa z Goteborgu? Najväčšiu súťaž v hokeji sme organizovali nedávno. Ani sme len nesnívali o tom, ze možno budeme mať možnosť organizovať ešte väčšiu udalosť v blízkej budúcnosti.
A akú teraz máme inú šancu! Ešte väčšiu ako iba ľadový hokej! Teraz máme možnosť spoluorganizovať olympijské hry. Samým by sa nám to veľmi pravdepodobne nepodarilo. No s Poliakmi naše šance rastú. Nielenže by o nás svet znovu počul, mohli by sme znovu oslavovať. A cítiť sa dobre! A byť hrdí!
Slovensko by v súčasnom období nemohlo hostiť olympijské hry bez spoluhostenia väčšej a ekonomicky stabilnejšej krajiny. Preto nám ponuka Poľska veľmi vyhovuje a bola by veľká škoda nevyužiť túto unikátnu šancu. Nemožný sen by sa mohol stat skutočnosťou. No potrebujeme podporu tých najsilnejších orgánov nášho štátu. Je veľmi jednoduché zamietnuť šancu. Je zložitejšie nájsť spôsoby na realizáciu tejto jedinečnej príležitosti. A máme obrovské šťastie! Mnohí z našich najvýznamnejších politikov si uvedomujú aká obrovská príležitosť sa nám naskytla. Bolo by výborné, keby si všetci uvedomili dlhodobé výhody prípadného spoluhostenia olympijských hier. Hostenie olympijských hier by nezbankrotovalo Slovensko a ani nezničilo naše Tatry. Naopak, dostali by sme sa do povedomia celého sveta. Otvorili by sa nám nové možnosti pre cestovný ruch, kultúru, rozvinuli by sa domáce aj zahraničné obchodné spolupracovania, lokálne regióny, ktoré žijú najmä z turizmu by privítali investície v infraštruktúre. Dlhodobo by pre nás olympijské hry mohli byť veľmi osožné.
Ako bývalá atlétka by som veľmi rada videla olympijské hry na Slovensku.
Ako poradkyňa v podnikaní, ktorá v posledných rokoch extenzívne pracovala na medzinárodnom športovom hnutí som videla a stále sledujem, ako Čína, Kanada, Brazílske Rio de Janeiro a ruské Soči teraz v plnom rozsahu využívajú výhody získané vďaka hosteniu olympijských hier. Preto by som vyzvala všetkých negatívnych kritikov, aby sa najskôr zamysleli nad skutočnými výhodami hostenia olympijských hier pred tým, ako zabuchnú dvere pred touto šancou pre náš národ. Otvorená debata s odborníkmi, ktorí sa aktívne zúčastnili organizácie a hostenia olympijských hier a majú pozitívne alebo negatívne skúsenosti by bola veľmi užitočná. Debata o skutočných rizikách ale aj možnostiach a výhodách hostenia hier, o faktoch, ktoré sú nevyhnutnými informáciami a taktiež debata o skutočnom význame olympijských hier pre Slovensko by bola na mieste. Nie domienky a dohady a odhady a nedorozumenia a nedostatok platných informácií. A potom sa rozhodnime, či by boli olympijské hry pre Slovensko výhodné alebo nie.
1. Problém: Organizovanie olympijských hier je veľmi drahé a krajina zbankrotuje
Fakt: Áno, olympijský rozpočet je rozsiahly v prípade, keď je potrebné postaviť všetky športoviská a administratívne budovy s infraštruktúrou dopravy a všetkých ostatných nevyhnutných nehnuteľností. Ale Slovensko dostalo ponuku organizovať 3 zo 16 zimných olympijských súťaží! Slovensko nepotrebuje postaviť drahé športoviská na súťaže ako sú napríklad sánkovanie alebo boby alebo skoky na lyžiach. Samozrejme, že potrebujeme investovať do zrekonštruovania alebo postavenia nových štadiónov na ľadový hokej v Poprade a Liptovskom Mikuláši. Áno, investície by boli nevyhnutné aj do lyžiarskych disciplín: zjazdového lyžovania v Jasnej / Chopku a akrobatického lyžovania na Štrbskom Plese. No napríklad v Jasnej je podľa Janky Gantnerovej, riaditeľky Slovenskej lyžiarskej federácie: “Takmer všetko pripravené už teraz”. Jasná sa pripravuje na hostenie Juniorského Svetového pohára v lyžovaní v roku 2014. Potrebovali by sme zabezpečiť olympijskú dedinu pre okolo 1800 športovcov. Potrebovali by sme zrekonštruovať letisko, hotely, cestnú a železničnú dopravu. No neboli by to všetko dlhodobé investície? Nevyužíval by ich Slovenský cestovný ruch po tom, čo by našu zainteresovanosť v olympijských hrách videl celý svet? Nestali by sme sa vyhľadávanejšou destináciou pre turistov? Neotvorili by sa nám dvere do medzinárodného obchodovania? Je len na nás, ako sa k tejto šanci postavíme a ako z nej vyťažíme maximálne výhody!
Fakt: Príjmy z TV vysielacích prenosov a marketingu sú dnes na tak vysokej úrovni, že často uhradia väčšinu finančných prostriedkov nevyhnutných na priebeh olympijských hier. Medzinárodný Olympijský výbor hradí okolo 40% nákladov na hostenie hier. A Slovensko by financovalo iba tak rozsiahlu čast olympiády, aká by prebiehala na území našej krajiny. Poľsko by platilo za organizáciu športov na ich území. Tieto výdavky by si Poliaci a Slováci delili podľa odhadov v pomere 7:3 alebo 8:2.
Fakt: Grécko má obrovské ekonomické problémy, ale tieto neboli spôsobené organizovaním olympijských hier. Olympijský rozpočet bol menej ako 1% zo súčasného deficitu Grécka.
Fakt: Našťastie nie sú všetci naši politici negatívni a nie všetci hľadajú negatívne stránky v každej udalosti a šanci. Je vynikajúce, že náš premier Robert Fico neberie negativistov veľmi vážne a vraví, že : “keby sme reagovali na všetkých neprajníkov, tak by sme nikdy nič nedosiahli. Musíme rozmýšľať pozitívne. Bez Poliakov by sme olympoijské hry organizovať nemohli, ale teraz máme ponuku a možnosť túto šancu využiť. Máme stabilnú vládu, neškriepime sa a chceme robiť veľké projekty a nesedieť v kanceláriách a sťažovať sa na krízu”.
2. Problém: Organizovanie olympijských hier negatívne ovplyvní životné prostredie
Fakt: Medzinárodný Olympijský Výbor a Medzinárodné športové federácie v súčasnosti veľmi prísne dohliadajú na to, aby olympijské hry neznehodnocovali životné prostredie. Práve naopak, tieto inštitúcie podporujú kladné vplyvy na čitotu a rozvoj životného prostredia. Mnohé mestá hosťujúce olympijské hry využívajú túto zámienku na pretlačenie zvýšenia pozornosti k otázkam životného prostredia. Napríklad v Pekingu bola olympiáda katalystom na zmenu k prístupu k životnému prostrediu. Mesto je oveľa čistejšie ako bolo pred hrami vďaka mnohým opatreniam, jedným z nich je limitovaný počet vozidiel, ktoré vchádzajú do mesta. V odlišné dni v týždni majú povoléný vstup do mesta iba vopred presne stanovené štátne poznávacie značky. Číňania si uvedomujú, ako potrebné je dosržiavať tieto pravidlá. Rio de Janeiro momentálne využíva ich hosťovanie olympiády na zabezpečenie trvalých pozitívnych zmien v životnom prostredí nielen Ria ale celej Brazílie.
Slovensko je oveľa menšie ako tieto dve krajiny, ale je porovnateľné s Nórskom, ktoré bolo vďaka hosťovaniu Zimných olympijských hier v roku 1994 schopné ukázať svetu úplne nový enviromentálny pohľad. Lillehammer boli prvé olympijské hry, ktoré dokázali, že olympiáda nezničí životné prostredie, práve naopak, môže ho podporiť. Kritici boli a sú aj dnes milo prekvapení. A danou skutočnosťou Lillehhamer postavil základy environmentálneho pohľadu na zimné olympijské hry.
3. Problém: Slovensko je príliš malé na organizovanie olympijských hier
Fakt: Nórsky Lillehammer zorganizoval podľa väčšiny odborníkov a komentátorov najúžasnejšie zimné olympijské hry v histórii hier. A to je mesto s počtom obyvateľov nižším ako 20 000. A toto mesto zorganizovalo celé zimné olympijské hry a nie iba menej ako tretinu športov, vďaka ktorým máme teraz aj my možnosť stať sa súčasťou olymijskej histórie.
4. Problém: Prečo investovať tak veľa do iba dvojtýždňového športovo-kultúrneho podujatia?
Fakt: Áno, ide iba o dvojtýždňové podujatie. Ale je to podujatie takého rozsahu, ktoré zanechá dedičstvo na celé desaťročia, či už ide o ekonomický, turistický, infraštruktúrny, všeobecno-rozvojový vplyv, alebo vyzdvihne Slovensko ako krajinu a Slovensko ako značku v očiach celého sveta.
Olympijské hry ponúkajú národu jedinečnú platformu na jeho reprezentáciu pred svetom. Značka národa sa môže doslovne transformovať, ako to urobili Kórea and Čína s ich letnými olympijskými hrami a Nórsko a Kanada so zimnými olympiádami.
Ak sa vrátite do Francúzskeho Albertville, (1992), Nórskeho Lillehammeru (1994), Amerického Salt Lake City, (2002), alebo kanadského Vancouveru, (2010), nájdete veľmi málo kritikov, pretože lokálne obyvateľstvo si vychutnáva benefity z hosťovania olympijských hier roky, aj desaťročia po olympiádach.
Barcelonu dodnes charakterizuje svoje postavenie ako pred a po olympiáde. Pred olympiádou nebolo toto mesto ani len medzi top 20-timi európskymi destináciami pre turistov, dnes je Barcelona v top 5-ke. A nebezpečná časť mesta, ktorú obyvatelia zďaleka obchádzali je dnes denno-denne zaplnená nielen turistami ale aj lokálnymi relaxujúcimi ľuďmi.
Aké šance by olympijské hry priniesli pre Slovensko?
- Cestovný ruch - ak máme záujem o rozvinutie turizmu, ukázanie našej skutočnej pohostinnosti, zvýšenie záujmu o našu krajinu ako unikátnu turistickú destináciu, otvorenie očí svetu ohľadom jedinečnosti Slovenska a otvorení dverí Slovenska pre svet, neexituje lepšia možnosť ako olympiáda. Je vynikajúce, že si to uvedomujú aj naši poprední politici! Je dôležité, aby im negativisti nestáli v ceste a nehádzali polená pod nohy.
- Obchodná výroba - na zviditeľnenie a rozšírenie značky Slovenska je hostenie Olympijských hier jedinečnou príležitosťou. Lillehammerské reklamné predmety - neboli lacné, ale boli veľmi kvalitné a originálne a dodnes považované za najúspešnejšie. Nielen zimné olympijské hry ako také, ale aj spomienkové predmety môžu byť pri spávnej stratégii ďalšou pozitívnou šancou pre Slovensko.
- Možnosti medzinárodného obchodovania - Koľko krajín a firiem z rôznych krajín uvidí potenciálne možnosti obchodovania s krajinou, ktorá hostí olympijské hry? A koľko našich firiem sa môže spropagovať medzinárodne vďaka olympijským hrám? Samsung pred tým, ako sa zainteresoval do TOP programu (olympiský marketingový program) nepatril ani len medzi 100 najznámejších mobilných operátorov (pred rokom 1988). Vďaka olympijskému sponzorstvu sa dostal na 96 miesto na globálnom trhu v roku 2003 a jeho pozícia sa do roku 2009 vyšplhala na 1. miesto. Dnes je Samsung číslo 9 medzi najlepšími značkami na svete a jeho profit a podiel na medzinárodnom trhu neustále rastú.
- Obyvateľstvo – motivácia / inšpirácia / nádeje / povzbudenie do budúcnosti / zmena názoru sveta, že sme iba jednou z východoeurópskych pokomunistických krajín s lacnou pracovnou silou. Máme možnosť ukázať svetu úplne novú tvár Slovenska. Musíme sa rozhodnúť, aká tvár to bude a využiť olympijské hry ako prostriedok na dosiahnutie tejto zmeny…
- Už samotná kandidatúra Slovenska na organizovanie olympijských hier je vynikajúcou možnosťou propagácie pre Slovensko.
Čo bude rozhodujúce v krátkej budúcnosti?
- Veľmi dôležitým dátumom pre Poľsko a Slovensko bude tretí marec. Vtedy sa totiž Švajčiarsko rozhodne, či bude kandidovať na hostenie olympijských hier v roku 2022. Ak sa Švajčiari rozhodnú kandidovať, šance sa pre nás znížia, ale neustúpia úplne. Proces spojený s organizáciu olympiády je veľmi dlhodobý. Je to súťaž. Nie je to šprint, ale je to maratón a vyžaduje si veľa tvrdej práce od momentu ponuky na hostenie hier, cez celú kandidatúru, zdokonaľovanie ponuky pre Medzinárodný olympijský výbor, výber hostiteľa, organizáciu hier až po dedičstvo po hrách.
- V marci 2014 musia mestá predložiť MOV svoje kandidátske žiadosti s informáciami o projekte.
- Finálne tri kandidátske mestá budú oznámené medzinárodným olympijským výborom v júli 2014.
- Hostiteľské mesto zimných olympijských hier v roku 2022 bude vyhlásené 31. júla 2015.
Autorka článku Mária Vrabcová pôsobí v Londýne ako nezávislá poradkyňa pre konzultačné firmy, ktoré radia organizátorom Hier (Londýn, Soči, Rio de Janeiro), ale aj olympijským sponzorom. V minulosti pôsobila ako vrcholová atlétka.