Peter Sagan patrí už niekoľko rokov medzi najperspektívnejších mladých cyklistov na celom svete. Svojimi výkonmi to potvrdzuje od svojho vstupu medzi profesionálov a podčiarkol to aj v nedeľu, keď sa premiérovo v slovenskej histórii stal majstrom sveta v pretekoch s hromadným štartom kategórie elite.
Dvadsaťpäťročný Sagan predvádzal nevídané výkony už od detských čias a do povedomia odborníkov sa dostal ešte pred vstupom medzi elitu, keď v roku 2008 vyhral ako junior tituly v horskej cyklistike na MS i ME.
Od začiatku kariéry ho zdobili odhodlanie, bojovnosť, obrovská chuť vyhrávať a niekedy až tvrdohlavosť.
Vďaka nej však dosiahol množstvo úspechov. "Motiváciou pre mňa sú víťazstvá. Keď vyhrám na pretekoch jednu etapu, je to motivácia pre ďalšie víťazstvá. Je to ako vyjadrenie mňa samého vo svete," nechal sa v minulosti počuť.
Prečítajte si aj: Peťo je slovenský Michael Jordan. Toto hovoria osobnosti na triumf Sagana
Sagan prekvapil tým, čo ho motivovalo. Poslal svetu politický odkaz
Sagan sa vrhol do ohromujúceho úniku. A vybojoval historické zlato pre Slovensko
Z horského bicykla do dresu Dukly Trenčín
Z horského bicykla prešiel na cestu v drese Dukly Trenčín, nasledovala neúspešná skúška v stajni Quick Step, v ktorej si funkcionári môžu ešte doteraz trhať vlasy, a následne už vydarená v talianskom Liquigase.
Prvá sezóna medzi profesionálmi prišla v roku 2010 a s ňou aj prvé veľké úspechy. Do pozornosti médií sa dostal hneď v úvodných pretekoch Tour Down Under v Austrálii.
Paradoxne nie víťazstvom. Už v druhej etape totiž tvrdo spadol, no napriek sedemnástim štichom na ruke a stehne pokračoval ďalej a v kráľovskej etape do Willungy sa vtedy devätnásťročný mladík pridal do úniku ku slávnym Cadelovi Evansovi, Alejandrovi Valverdemu a Luisovi Leonovi Sanchezovi.
Prvý triumf? V roku 2010
Vtedy to na víťazstvo ešte nestačilo, no prvé etapové vavríny prišli už čoskoro na Paríž-Nice. Vôbec prvý triumf dosiahol 10. marca 2010, keď zaútočil na záverečnom stúpaní do cieľa v Aurillacu a v špurte striasol Nicolasa Rochea i Joaqiuma Rodrigueza. V rovnakom roku pridal ešte dva triumfy na Okolo Kalifornie, kde získal aj zelený dres, a jeden na Okolo Romandie.
V sezóne 2011 prišla Saganova premiéra na Grand Tour. Na španielskej Vuelte nazbieral tri etapové triumfy a v sezóne ich dosiahol celkovo 14, navyše vyhral bodovacie súťaže na pretekoch Okolo Sardíne, Kalifornie, Švajčiarska a Poľska, kde triumfoval aj celkovo. Na majstrovstvách sveta prišiel do cieľa na 12. mieste.
Peter Sagan definitívne pobláznil celé Slovensko v roku 2012. Svojimi výkonmi v úvode sezóny, najmä na Okolo Kalifornie, kde sa až päťkrát tešil z etapových triumfov, si premiérovo vybojoval miestenku na najslávnejšie a najprestížnejšie podujatie sveta Tour de France.
Na francúzskych cestách predvádzal "Tourminator" vynikajúce výkony a prvý z troch triumfov toho roku dosiahol v prvej etape do Seraingu, keď zaútočil asi kilometer pred cieľom a prešpurtoval Fabiana Cancellaru i Edvalda Boassona Hagena.
Okrem troch etapových triumfov vyhral aj zelený dres pre víťaza bodovacej súťaže. Vtedy ešte nikto netušil, že si ho "ukradne" aj na ďalšie tri ročníky.
„Sám proti všetkým nič nezmôžem“
Úspešný rok chcel zavŕšiť na majstrovstvách sveta v talianskej Florencii. Dlho sa držal v popredí, no v záverečnom stúpaní nezachytil únik víťazného Portugalčana Ruia Costu a Španiela Joaquima Rodrigueza a tak nakoniec skončil šiesty.
Najúspešnejší ročník do počtu etapových triumfov zažil v roku 2013. Dovedna ich nazbieral až 21 a pridal aj 10 druhých miest a päť tretích. Na Tour obhájil zelený dres a pridal jedno víťazstvo, tešil sa aj na klasikách Brabantský Šíp, či Gent-Wavelgem.
Na Miláno-San Remo obsadil tesne druhé miesto. To si jeho silu už naplno uvedomili ostatné tímy a pretekári, ktorí si ho začali poriadne strážiť.
Pre Sagana sa tak výrazne skomplikovala situácia v pelotóne. Vždy, keď sa chcel striasť špurtérov, nikto z ostatných pretekárov s ním do úniku nechcel ísť, pretože vedeli, že vo finiši by vyhral práve on. Navyše mu pribudla konkurencia medzi špurtérmi. Okrem Marka Cavendisha či Marcela Kittela sa do popredia dostávali aj John Degenkolb alebo napríklad Alexander Kristoff. Sagan sa zo špurtéra preorientoval na všestranného pretekára a jeho cieľom sa okrem obhajoby zeleného dresu na TdF stali aj jednodňové klasiky.
Patril k veľkým favoritom na Miláno-San Remo či Paríž-Roubaix, no skončil na 10., respektíve 6. mieste. V júli vyhral tretíkrát v rade zelený dres na Tour, no bez jediného etapového víťazstva, keď nazbieral až štyri druhé miesta a dokopy deväť v najlepšej päťke. V sezóne tak dohromady získal "len" šesť etapových vavrínov.
"Sám proti všetkým nič nezmôžem. Nemôžem vyhrať, keď si všetci o mne myslia, že som najlepší. Nejde to. V úniku všetci predo mnou zatvárajú dvere. Je to ťažké, ale ja chcem byť stále vpredu a víťaziť," povedal v minulosti.
Najväčšie víťazstvo v kariére
Na konci sezóny 2014 mu skončila zmluva v Liquigase a Sagan zamieril do jedného z najlepších tímov sveta Tinkoff Saxo, s ktorým podpísal trojročný kontrakt s platom okolo päť miliónov eur ročne a do ktorého prestúpil aj jeho brat Juraj. Vyhliadol si ho samotný majiteľ Oleg Tiňkov, ktorý do neho vkladal veľké nádeje najmä na jarné klasiky.
Saganovi sa v nich však opäť nedarilo, aj vďaka dávke smoly, a prvá polovica sezóny mu nevyšla. Skončil štvrtý na Okolo Flámska a Miláno-San Remo, na Paríž-Roubaix ho z bojov o medaily vyradila mechanická porucha. Na jeho hlavu sa tak zniesla vlna kritiky zo strany majiteľa tímu, no Sagan si všetko vynahradil v druhej časti sezóny.
Výborne sa predviedol na Okolo Kalifornie, kde vyhral dve etapy i celkový titul a zároveň sa s ôsmimi prvenstvami stal historicky najlepším pretekárom podujatia. Vo Švajčiarsku potom pridal ďalšie dva etapové vavríny, štvrtýkrát za sebou získal zelený dres na Tour, pričom bol neustále na televíznych obrazovkách, keďže predviedol niekoľko únikov v kopcoch a pridal aj jeden triumf na Vuelte.
Z nej nakoniec odstúpil po zrážke s motocyklom. K dokopy ôsmim etapovým vavrínom pridal v prebiehajúcej sezóne až 15 druhých miest a mal punc jazdca, ktorému vždy chýba krôčik k triumfu. "Veľa som vyhrával a ľudí a divákov to už nudilo," zažartoval vtedy. "Vždy bojujem, na Tour de France aj na niektorých klasikách som bol vždy vpredu, ale nie najlepší," pokračoval.
V poslednú septembrovú nedeľu si ale všetko vynahradil, keď sa v americkom Richmonde stal prvým slovenským majstrom sveta v pretekoch s hromadným štartom kategórie elite. „Je to najväčšie víťazstvo v mojej kariére. Som veľmi šťastný. Posledné týždne som pre to veľa obetoval. Je to pre mňa neuveriteľné," povedal Sagan. Okrem výborných pretekárskych výkonov ho medzi fanúšikmi preslávili aj rôzne "psie kúsky" na bicykli, či vtipné oslavné gestá.