Ako sám hovorí, vrátil nitrianskemu klubu futbalovú radosť a tiež divákov do hľadiska. "Chceli sme vrátiť radosť z futbalu aj hráčom, aj našim divákom. Spravili sme dobre, pretože sedemtisícová návšteva v poslednom ligovom zápase proti Zlatým Moravciam je pre nás zrkadlom," tvrdí v rozhovore pre HN.

Ste spolumajiteľom futbalového klubu. Čo pre vás znamená futbal?
- Futbal to sú len samé problémy a len trochu radosti.

Prečo ste teda vstúpili ako investor do nitrianskeho futbalu?
- Prišla za mnou skupina priateľov, keď Nitre hrozilo vypadnutie, aby sme sa dali dohromady a pokúsili sa zachrániť futbal v našom meste. Keby sme to neurobili, tak klub by vypadol do tretej ligy, a to by bol začiatok konca. To by si Nitra nezaslúžila. Keďže som občan tohto mesta a chcem mu pomôcť, tak som vstúpil ako investor do klubu.

Vedeli ste, do čoho idete?
- Bol som si toho vedomý. Som podnikateľ a žijem z inej činnosti, nie z futbalu. Takže spolu s ďalšími tromi spolumajiteľmi prinášame do klubu peniaze.

Čo je vašou hlavnou úlohou ako spolumajiteľa FC Nitra?
- Všetci sa podieľame na kolektívnom riadení klubu. Ja osobne nemám žiadne špeciálne úlohy.

Aký je váš vzťah so samotným mužstvom?
- Mám veľmi dobrý vzťah s tímom. Chodievam aj na zápasy mužstva, inak by to ani nemalo zmysel. Od stresu, ktorý táto práca prináša, sa odreagujem vždy na ligových dueloch. Zásadne však nezasahujem do realizačného tímu. Chod samotného mužstva je len v jeho kompetencii.

Dokáže si váš futbalový klub zarobiť aj sám na seba?
- V prvých rokoch sme boli v strate, ale v minulom roku sme už vykázali zisk. Ale sú v tom už zahrnuté aj naše vklady. Takže svojím spôsobom ešte nie je samofinancovateľný. To vyžaduje ešte veľmi veľa práce.

Čo si to najviac vyžaduje?
- Slovenský futbal by potreboval viac financií od štátu a zvýšenú starostlivosť od nášho futbalového zväzu. Pretože dotácie, povedzme milión či päť miliónov korún, nič neriešia. Pokiaľ štát nebude veľkorysejší, tak sa mládež bude potulovať po uliciach a nedostaneme ju na futbalové trávniky. Myslím si, že keby sa na Slovensku vzdali súkromné firmy a osoby účasti vo futbale, tak by to dopadlo biedne. Bol by to koniec nášho futbalu.

Nitra je po piatich kolách najvyššej súťaže zatiaľ lídrom tabuľky. Čomu to pripisujete, že sa vám oproti minulosti tak darí?
- Zatiaľ sme prví. To je pravda. Možno sme mali priaznivé rozlosovanie. Ale zmenili sme filozofiu hry po odchode trénera Ivana Galáda. Ja som presvedčený, že on už nemal čo nové dať hráčom. Aj jeho správanie voči hráčom a vystupovanie v médiách neboli vždy korektné. To už je však jeho problém. My sme išli ďalej, chceli sme vrátiť radosť z futbalu aj hráčom, aj našim divákom. Spravili sme dobre, pretože sedemtisícová návšteva v poslednom ligovom zápase proti Zlatým Moravciam je pre nás zrkadlom. Navyše sa nám podarilo vhodne doplniť mužstvo a nový český tréner Pavel Hapal priniesol do mužstvá nový život a chuť do futbalu.

Tým, že ste spoluvlastníkom slovenského klubu, ste aj súčasťou nášho futbalu. Ako ho vnímate?
- Myslím si, že v prvom rade by slovenský futbal mali riadiť priamo kluby a futbalový zväz by mal byť orgán, ktorý by sledoval regulárnosť súťaže a nepovyšoval sa v niektorých veciach nad Pána Boha. Pretože niektoré smernice alebo nariadenia zväzu sú v priamom rozpore so zákonnou formou a legislatívou. Ideálne by bolo, keby tímy spravili riadiaci orgán a predišlo by sa mnohým problémom.

Čo by podľa vás mohlo pomôcť nášmu futbalu?
- Slovenský futbal potrebuje jednoznačne medzinárodný úspech. Je mi ľúto, že sa naše mužstvá nepresadzujú v európskych pohárových súťažiach. Potrebovali by sme ošiaľ, ktorý by naštartoval väčšiu ochotu tých ľudí, ktorí vo futbale pracujú. Aj splnomocnenec vlády pre šport Dušan Galis by mal zapnúť na väčšie obrátky. Lebo je tam druhý rok, ale jeho prácu nevidieť.

Neodradili vás problémy v ňom od toho, aby ste prestali do futbalu investovať?
- Práveže ma to motivuje. Chcem dosiahnuť to, aby riadiacim orgánom bola komisia klubov, kde bude mať každý svojho zástupcu a svoj hlas a potom sa vyhneme tomu, že skupinka niektorých silných ľudí bude rozhodovať. Vznikajú potom také nezmysly, akým bol vlaňajší ročník našej najvyššej súťaže. Napríklad ten minuloročný hrací systém, to bolo absolútne neodborné rozhodnutie.

Čo považujete za najväčší úspech, ktorý ste doteraz s klubom dosiahli?
- Ťažko povedať. Dokázali sme napríklad nájsť prostriedky na zrekonštruovanie štadióna. Ale to sú veci, bez ktorých by sme nefungovali, takže ťažko to považovať za úspech. Teší ma fakt, že sme v tejto sezóne vrátili diváka späť na štadión. Toto nás teší a lieči nám to tie bolesti, ktoré pri pôsobení vo futbale sú. My nemáme s klubom veľké oči. Chceme hrať pekný futbal a tešiť divákov. Za úspech však môžeme považovať aj to, že sme predali 16-ročného Miroslava Stocha do Chelsea.