Slovenskom otriasa vojna v polícii, jednotlivé zložky ako inšpekcia a NAKA sa navzájom vyšetrujú a obviňujú, situácia je pre mnohých neprehľadná. Ako je podľa vás možné, že sme sa do tohto stavu dostali?
Príčin je určite veľa a nikto asi nepozná celú pravdu. Vojen policajtov som v minulosti zažil viacero, napočítal som ich aspoň päť za posledných 30 rokov. No oproti tomu, čo sa deje teraz, je to akoby som porovnával drobný cezhraničný konflikt s druhou svetovou vojnou. Prebieha to už aspoň pol roka a my sme boli svedkami veľkej pasivity výkonnej moci.

Ako si tú pasivitu vysvetľujete?
Už roky žijeme pod vplyvom ideológie, ktorá démonizuje výkonnú pomoc. Politik je okamžite hlavný podozrivý a dopredu vinný za všetko, najmä ak je to v rezorte vnútra. To sa odráža na správaní súčasného ministra Romana Mikulca. On hovorí, že nielenže nezasahuje do vyšetrovania, čo je v poriadku, ale on si ani nezisťuje informácie. To povedal pred týždňom a pritom za všetko ručí svojou hlavou. Neinformuje sa, robí z toho cnosť a niektorí jeho podriadení si to aj pochvaľujú. Ale tak to nemôže fungovať.

Prečo je to taký veľký problém?
Teraz sú jeho ľudia obviňovaní z manipulácií. Tak sa pýtam, ako ich chce brániť? Môže jedine povedať, že im dôveruje, ale o ich práci nič nevie, ak si nič nezisťuje. Táto vláda sľubovala očistu, ale nepreberala moc na vnútre v takej miere, v akej by mohla podľa svojej parlamentnej sily. Nezmenil sa zákon, ktorý zaviedla vláda Ficovho Smeru, aby zacementovala svojich ľudí a sťažila ich výmenu. Napríklad policajný prezident Milan Lučanský, ktorého zdedila nová vláda, odišiel neskoro, po dohode, nie odvolaním. To nie je dobrá politika. Tá má byť jasná a razantná.

Hovoríte, že Mikulec bol pasívny, ale môžeme ho označiť aj za hlavného vinníka tejto situácie?
Nechcem ísť proti Mikulcovi, len hovorím, že bol rovnako pasívny ako celá vláda. Kritizovali zákon, ktorý sťažil odvolávanie a výmenu funkcionárov, ale nechali to tak. To bolo rozhodnutie celej vlády, najmä strany OĽaNO, a to bola chyba. A to sa týka aj postavenia inšpekcie, ktorá teraz nepodlieha priamo ministrovi, ale vláde ako celku. Po roku sa zistilo, že zdedený riaditeľ je tiež možno zločinec.

Zodpovedná je teda celá vláda?
Keď vláda všetko ponechá, uspokojí sa s heslom o rozviazaných rukách a verí, že všetko je v poriadku, tak je to omyl. Teraz sa diskutuje, či je pri vyšetrovaní mnohých prominentov všetko legálne. Všetko, čo robia ľudia, má podliehať kontrole, a to najmä v polícii a na prokuratúre. Keď polícia niekoho obviní, tak tomu človeku zruinuje kariéru, preto tam treba kontrolu. V júni ešte premiér Eduard Heger hovoril, že orgány konajú svoje povinnosti, a to už bol spor medzi Úradom špeciálnej prokuratúry a Generálnou prokuratúrou. Jedni zhabali spisy druhým a vláda sa ešte stále chválila, ako ona rozviazala ruky a všetko je v poriadku. Ľudí treba kontrolovať vždy.

Aj vláda si vš...