Slovenskí vojaci obsluhujú techniku zväčša staršiu, ako sú oni sami. Treba s tým niečo robiť, nemožno preto kritizovať finančnú investíciu do armády, povedal dnes v rozhlasovej relácii Sobotné dialógy František Šebej (Most-Híd), predseda zahraničného parlamentného výboru.

Vybavenosť armády podľa neho predstavuje základný inštinkt sebazáchovy krajiny. "A hoci sme v NATO a spojenci by nám prišli na pomoc, nemožno u nás investície do obrany zanedbávať," uviedol Šebej. Bezpečnosť podľa neho niečo stojí.

So Šebejom súhlasí i bývalý minister obrany Ľubomír Galko (SaS). Myslí si, že armáda dokáže peniaze investovať rozumne, na väčšie nákupy armády sa preto podľa neho netreba pozerať cez prsty. Je za osvetu medzi ľuďmi. "Treba im vysvetľovať, prečo peniaze, ktoré mohli ísť napríklad do školstva či zdravotníctva, idú do armády," uviedol.

Parlament už vyjadril pripravenosť podporiť rozpočtové výdavky na obranu tak, aby do konca volebného obdobia v roku 2020 dosiahli 1,6 percenta hrubého domáceho produktu. Vláda SR zase odsúhlasila nákup obrnených vozidiel za takmer 1,2 miliardy eur. Opoziční poslanci chcú zase nárast obranných výdavkov zabezpečiť ústavným zákonom. Šebej by to na mieste opozície takýmto štýlom neriešil.

Šebejovi ani Galkovi sa nepozdáva, že Slováci sa stále nedokázali identifikovať s NATO. Verejnú mienku treba podľa nich „v tejto veci ošetrovať“. Je správne, že Slovensko poslalo vojakov do Pobaltia, kde treba reagovať na nové bezpečnostné hrozby, myslia si.

Šebeja mrzí, že dnešná mládež je v "hanebnom fyzickom stave". Tvrdí, že štát by sa tým mal zaoberať, branná výchova na školách to podľa neho nevyrieši.

Šebej a Galko sa vyjadrili aj k útoku v anglickom Manchestri. Takéto útoky sa budú podľa nich opakovať. Ľudia by si mali zvykať čím ďalej tým viac na "nepríjemné osobné kontroly", zhodli sa.

Útočníci podľa Galka zmenili stratégiu. "Začali sa orientovať na takzvané mäkké ciele, letiská nahradili koncertné haly, obchodné domy, trhoviská," dodal.