Minister životného prostredia Tomáš Taraba oznámil, že podáva trestné oznámenie v súvislosti s konaním bývalého vedenia rezortu pre neprimerané využívanie dohodárov na ministerstve. Taraba tvrdí, že je terčom útokov "určitých médií, za ktorými stoja mimovládky".
"Viac ako 219 dohodárov prišlo o dohody a závery tej kontroly sú, že pri nemalej časti nebol vyhľadateľný žiadny výsledok vykonanej práce alebo nebola zdôvodnená podmienka výnimočnosti podľa Zákonníka práce," povedal Taraba ku kontrole Národného kontrolného úradu na rezorte.
Nevýhodné poistenia
Podľa ministra od roku 2019 ministerstvo životného prostredia dalo poistiť veci za 99 miliónov eur a plnenia boli 12 231 000 eur. "Iba na tomto rezorte prišli daňoví poplatníci o 86 miliónov eur. Náš odhad je, že 20 percent zo sumy 99 miliónov mohli byť rôzne agentúrne, maklérske a podobné provízie," povedal Taraba.
Rezort dnes už vypovedal najvyššie poistky Slovenského vodohospodárskeho podniku a Vodohospodárskej výstavby v objeme päť miliónov eur ročne za každú.
Šéf rezortu kritizuje pôvodný Plán obnovy, ktorý bol podľa neho napísaný bez konzultácie s odborníkmi a bývalé vlády ho "hodili na inú vládu". "V roku 2023 už mali mať vykúpených 12-tisíc hektárov pozemkov a zistili, že to nevedia urobiť, tak došli a poprosili eurokomisiu, že či to môžu posunúť na neskôr," povedal Taraba.
V pôvodnom Pláne obnovy bola spomenutá v rámci dekarbonizácie dotácia vo výške 300 miliónov eur pre U. S. Steel. "Ten oznámil, že oni tie peniaze nechcú a zrazu sa nevie realizovať plán obnovy v časti dekarbonizácia, pretože nemajú poberateľa, ktorému chceli dať tie peniaze," povedal Taraba.
Nová podoba dekarbonizácie
Rezort životného prostredia to rieši otvorením novej dekarbonizačnej schémy, na ktorú môže reagovať v týchto dňoch priemysel na Slovensku.
Cieľom celej dekarbonizačnej schémy z plánu obnovy je podľa vyjadrenia Tarabu z mája znížiť emisie skleníkových plynov o viac ako 1,23 milióna ton ekvivalentu oxidu uhličitého.
"Tie náklady na dekarbonizáciu slovenského priemyslu sú nepomerne vyššie a drahšie ako v niektorých okolitých štátoch," kritizuje Taraba aj pôvodné vymeranie nákladov.
Priemysel je podľa Tarabu na Slovensku už z veľkej časti dekarbonizovaný a náklady sú preto podľa neho vyššie ako "v Poľsku, ktoré beží na uhlí".
Ak nebude slovenský priemysel na novú schému reagovať, Európska komisia umožnila Slovensku predložiť novú štúdiu a realizačný zámer, ktorý sa má pripraviť v súčinnosti s priemyselníkmi.
Realitný biznis
Výkup pozemkov v národných parkoch bol podľa vedenia rezortu "realitným biznisom". Pôvodne bolo plánované vykúpenie 12-tisíc hektárov pozemkov, no minulej vláde sa do súťaže prihlásili iba vlastníci s tritisíc hektárov pozemkov.
Ministerstvo životného prostredia začínalo vykupovať súkromné pozemky v národných parkoch do vlastníctva štátu v júli minulého roka. Po voľbách Taraba výkup zrušil a v platnosti zostali len predtým uzatvorené zmluvy za dva milióny eur.
"My máme k dnešnému dňu o 36-tisíc hektárov viac, pretože sme delimitovali lesy Slovenskej republiky. Ak sa bavíme o tom, že záujmom by malo byť zvýšiť plochu, tak my sme to nieže splnili, my sme to splnili v oveľa väčšom rámci," povedal Taraba.
"Plány plníme"
Pôvodne navrhnutý zákon o krajinnom plánovaní by podľa ministra predĺžil stavebné procesy na Slovensku dvojnásobne a je duplicitný s aktuálnym zákonom o územnom plánovaní. Rezort podľa Tarabu už spolupracuje s Európskou komisiou aj pri tomto míľniku.
S právnou úpravou v minulosti nesúhlasilo Združenie miest a obcí Slovenska ani ďalší sociálni partneri. Zákon o krajinnom plánovaní mal podľa bývalého vedenia rezortu zvýšiť a zlepšiť ochranu, obnovu a tvorbu krajiny. Vytvoriť sa mal nástroj integrovaného manažmentu krajiny, pričom zákon by sa zameriaval na dlhodobý výhľad rozvoja krajiny.
"Všetky plány plníme," povedal Taraba. Dodal však, že "nebude vykonávať agendu Ministerstva životného prostredia bez vypočutia názoru verejnosti" a nechce ísť proti finančným záujmom Slovenska.
S eurokomisiou už rezort podľa jeho slov komunikuje a vysvetľuje nové skutočnosti. "Nemáme tu 200 miliónov v keši na pozemky, nepôjdem proti finančným záujmom Slovenska," dodal.