Podľa podpredsedu parlamentu a lídra PS Michala Šimečku predstavitelia koalície zneužívajú atentát na premiéra na naplnenie vlastných politických cieľov. Kritizuje napríklad počínanie strany Smer v kampani k eurovoľbám. Vyhlásil to na utorkovej tlačovej konferencii.
„Voľby budú tesné, bude rozhodovať každý jeden hlas,“ priznal Šimečka a hovoril o kontraste medzi stranou Smer a jeho hnutím. Vyjadril domnienku, že Ľuboš Blaha „ťahá krajinu preč z civilizovanej Európy“.
Popri kampani Smeru však upriamil pozornosť aj na nové legislatívne návrhy SNS na kontrolu médií. Podľa Šimečku národniari síce prezentujú pripravované opatrenia ako nástroj zmieru, avšak v skutočnosti podľa neho ide o prostriedok na ovládnutie médií a obmedzenie slobody slova.
„Navyše prichádzajú v čase, keď sú médiá a novinári pod extrémnym tlakom nielen zo strany politikov, ale aj zo strany majiteľov,“ dodal líder progresívcov a návrhy SNS označil za nepremyslené.
Analógový svet
„Rozbiehajú sa tu preteky o to, kto spôsobil polarizáciu spoločnosti,“ vyjadrila sa poslankyňa PS Zora Jaurová. „Sme presvedčení, že príčinou je dlhodobé zneužívanie negatívnych emócií, najmä nenávisti a strachu, vo verejnom priestore na získavanie politických bodov,“ povedala.
Podľa Jaurovej tým pádom netreba hľadať príčinu polarizácie v médiách, ale u politikov. Podľa vlastných slov sa domnievala, že atentát na premiéra bude impulzom ku kultivácii prejavu vo verejnom priestore, no dnes tvrdí, že medzičasom nastal opak. V tomto kontexte kritizovala konkrétne návrhy z pera SNS.
„Čo sa týka napríklad práva na opravu pre verejných funkcionárov (...), my už dnes predsa v legislatíve máme právo na vyjadrenie pre verejných funkcionárov, ktoré dostatočne spĺňa požadovaný princíp, podľa ktorého treba vždy vypočuť aj druhú stranu,“ tvrdí. Dodáva, že každé seriózne médium má taktiež zverejnenú kontaktnú adresu, čo môžu funkcionári využiť.
„Pýtam sa, koľkokrát politici, ktorí tento zákon navrhujú, túto možnosť využili. To sa totiž v správe k zmienenému zákonu nedozvieme,“ podotkla poslankyňa. Upozorňuje, že legislatíva sa vzťahuje len na regulované médiá, avšak tzv. alternatívne médiá sa jej vymykajú. Podľa Jaurovej sa v alternatívnych médiách nik nemôže „dožadovať ani práva na opravenie, ani práva na vyjadrenie“.
„To, ako je táto novela zákona napísaná, ukazuje, že jej tvorcovia stále žijú v analógovom svete," povedala. Poukázala napríklad na požiadavku národniarov, podľa ktorej musí byť úprava realizovaná rovnakým druhom písma ako originálny text. To je však v digitálnom priestore irelevantné, keďže obsah sa šíri ďalej na rôzne platformy v rôznych typografických prevedeniach. A v prípade niektorých médií aj v zvukovej podobe – vo forme podcastov.
Absolútna sloboda
Jaurová vyjadrila pochopenie pre zámer SNS regulovať diskusie na spravodajských portáloch, avšak návrh podľa nej neeliminuje nenávistné prejavy. „V konečnom dôsledku to skončí ako šikana určitých médií, zhodou okolností tých, ktoré sú k vláde kritické,“ domnieva sa.
Ďalej podotýka, že majorita nenávistných prejavov sa odohráva na sociálnych sieťach, ktoré však návrh zákona nenavrhuje regulovať. Pripomína, že viacerí predstavitelia koalície sociálne siete sami používajú na šírenie svojich názorov a nenávistné prejavy sa vyskytujú aj pod ich príspevkami.
Požiadavku spoplatniť poskytovanie informácií označila za „nehorázny nápad“. „Už dnes zákon pripúšťa, že povinná strana môže spoplatniť určité spôsoby, ktorými žiadateľovi poskytuje informácie,“ uviedla.
SNS novelizáciu infozákona odôvodňuje nízkou efektivitou a „šikanovaním úradníkov“. Jaurová, naopak, naznačila, že v skutočnosti môže ísť o spôsob, ako odviesť pozornosť od iných, závažnejších politických tém. Akcentuje, že návrh SNS zatiaľ neobsahuje ani cenník, čo znamená, že úrady by žiadateľovi mohli vyrúbiť cenu, ktorú nebude schopný zaplatiť.
„Z môjho pohľadu je očividné, že tieto návrhy nezlepšia médiá, verejnú diskusiu ani transparentnosť,“ nechala sa počuť Jaurová. Myslí si, že vládna koalícia vo vzťahu k slobode slova demonštruje očividný rozpor, keďže niektorí jej predstavitelia požadujú „absolútnu slobodu“, no zároveň chcú limitovať diskusie.
Kyslík demokracie
V snahe o zlepšenie verejného diskurzu ponúkajú progresívci vládnej koalícii spoluprácu. „Vyzývame vládu, aby spolu s nami pracovala na novej kultúre,“ povedala Jaurová.
Veronika Cifrová Ostrihoňová, kandidátka PS do europarlamentu, vyjadrila podporu Michalovi Kovačičovi a deklarovala, že sama vníma „kritickú situáciu“ v médiách. Zásahy do práce redakcie vníma ako neakceptovateľné – a to aj v prípade súkromných médií, akým je napríklad Markíza, voči ktorej sa moderátor relácie Na telo vymedzil.
„Upokojovať spoločnosť je dôležité, ale to neznamená, že redaktori majú škrtať kritické otázky,“ povedala Cifrová Ostrihoňová. Médiá nazýva „kyslíkom demokracie“ a považuje za neprípustné, aby bol v demokratickej spoločnosti ich obsah diktovaný politickými elitami.