Kontrolujú odsúdených, ktorí sú v domácom väzení s elektronickým náramkom. Aj to spadá do popisu práce probačných úradníkov. Na Slovensku ich však je veľký nedostatok. Motivovať nových by mali vyššie platy.
Ide o jednu z tém, ktorými sa zaoberal premiér Robert Fico na kontrolnom dni na ministerstve spravodlivosti, ktorý dnes absolvoval.
"Potrebujeme veľké množstvo probačných úradníkov, ktorých máme absolútny nedostatok. Hovorili sme aj o téme, ako zabezpečiť do justície dostatok kvalifikovanej administratívnej sily. Budeme musieť pristúpiť k zvýšeniu platu týchto ľudí. Nejde o sumy, ktoré by nám ohrozovali plány pokiaľ ide o konsolidáciu verejných financií," povedal predseda vlády na tlačovej konferencii po rokovaní so šéfom rezortu Borisom Suskom.
Fico vidí rôzne cesty, ako nájsť finančné prostriedky pre probačných pracovníkov, DPH však zvýšiť nechce. "Ja som posledný, ktorý by súhlasil so zvyšovaním DPH. Touto cestu nechceme v žiadnom prípade ísť, hľadáme iné zdroje, ako zabezpečiť konsolidáciu." prisľúbil. Zdôraznil, že nepôjde o také sumy, ktoré by ohrozili konsolidačné úsilie vlády.
Zásah proti sudcom
Rezort podľa premiéra naďalej trvá na tom, že na Slovensku v rokoch 2020 až 2023 operovala organizovaná skupina policajtov, vyšetrovateľov Národnej kriminálnej agentúry, prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry a niektorých sudcov.
Tlačovej konferencie sa zúčastnili aj poslanec Smeru a šéf parlamentného branno-bezpečnostného výboru Tibor Gašpar a Ficovi poradcovia advokáti Marek Para a obžalovaný Dávid Lindtner.
Tí sa spolu s Ficom pustili do ostrej kritiky sudcu Najvyššieho súdu Juraja Klimenta a jeho senátu, ktorého členmi ešte sú Peter Štift a Peter Hattala. Hovorili o tom, že proti nim chcú zasiahnuť. Gašpar sa vyjadril, že plánuje túto tému otvoriť aj v parlamente.
Ústavný súd podľa Fica viackrát konštatoval, že Kliment konal nezákonne. Očakáva preto viaceré podnety na začatie disciplinárnych konaní.
"Podnet môže podať ktokoľvek či už na ministerstvo spravodlivosti, prípadne na Súdnu radu, alebo iný orgán, ktorý má oprávnenie podať disciplinárny návrh," povedal Boris Susko. Deklaroval, že rezort bude citlivo vnímať a posudzovať podnety. Pokiaľ vyhodnotí, že existujú dôvody na podanie disciplinárneho návrhu na sudcu Klimenta, tak ho ministerstvo podá.
Fico tvrdí, že Klimentov senát rozhodol v najexponovanejších prípadoch. V roku 2022 vzal do väzby napríklad Paru, čo tento rok Ústavný súd označil za protiústavné, podotkol premiér.
"Ja byť pánom Klimentom, tak sa zbalím možno už dnes, ale pravdepodobne si potrebuje prejsť všetky legálne demokratické procedúry," vyhlásil Fico o sudcovi, ktorého označil za človeka expremiéra a predsedu hnutia Slovensko Igora Matoviča na Najvyššom súde.
Pri voľbe generálneho prokurátora v roku 2020 patril Kliment medzi kandidátov preferovaných Matovičovým hnutím.
Kritika od Kolíkovej
Voči Ficovým slovám sa rázne ohradil šéf Najvyššieho súdu Ján Šikuta. "Opakujúce sa verejné ataky na sudcov pre ich rozhodovaciu činnosť, a to aj na sudcov Najvyššieho súdu SR považuje predseda Najvyššieho súdu SR Ján Šikuta za neprípustné a mimoriadne nebezpečné," stojí v stanovisku, ktoré médiám poskytla hovorkyňa súdu Alexandra Važanová.
Opakujúce sa verejné ataky na sudcov pre ich rozhodovaciu činnosť, a to aj na sudcov Najvyššieho súdu SR považuje predseda Najvyššieho súdu SR Ján Šikuta za neprípustné a mimoriadne nebezpečné. Pri verejných vyhláseniach spôsobilých poškodiť meno celého súdu a sudcovského stavu preto vyzýva na zdržanlivosť. Opätovne pripomína, že v prípade, že ktokoľvek disponuje dôkazmi o nezákonnom konaní, a to aj konaní sudcu, mal by postupovať v zmysle zákona, a teda oznámiť tieto okolnosti OČTK.
Exministerka spravodlivosti a poslankyňa Mária Kolíková (SaS) v tejto súvislosti hovorí o šikane voči nepohodlným sudcom.
"V priamom prenose je šikanovaný sudca namiesto toho, aby bol použitý štandardný nástroj. Je to neprípustné a treba to odsúdiť," uviedla.
Zdôraznila, že prípadom sa môže zaoberať jedine Najvyšší správny súd SR na základe kvalifikovaného podnetu. Je preto podľa Kolíkovej potrebné počkať na postoj ministra. "Dôležité je, čo dá na papier minister a ako sa k tomu postaví najvyšší správny súd," poznamenala.
Zmeny v roku 2024
"Dosiahli sme významný cieľ, ktorý bol zadefinovaný v programovom vyhlásení vlády – zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry," vyjadril sa Robert Fico k plneniu programového vyhlásenia vlády v rezorte spravodlivosti.
"Rovnako sa urobili zásadné zmeny v trestnom poriadku, ktoré neboli atakované predbežným rozhodnutím Ústavného súdu," dodal.
Zároveň ocenil prácu tímu z ministerstva spravodlivosti na novelizácii Trestného zákona a trestného poriadku, ktoré viedli k zrušeniu Úradu špeciálnej prokuratúry. V Česku idú podľa neho v zmene v trestnom zákone podstatne ďalej.
Premiér priblížil vízie rezortu spravodlivosti: "Pokiaľ ide o rok 2024, ministerstvo pracuje na významných zákonoch ako je zákon o výkone trestu odňatia slobody."
Zrýchlenie súdnych konaní
"Ministerstvo sme prebrali v absolútnom rozklade, nielen čo sa týka súdnych budov, ale aj ďalších vecí, ktoré súvisia s tzv. súdnou reformou, zmenou súdnej mapy. Jednotlivé súdy sú v katastrofálnom stave ako materiálno-technickom, aj čo sa týka stavu rozhodovania. To spôsobilo aj odliv administratívneho personálu," povedal minister spravodlivosti Boris Susko.
Susko zdôraznil, že krátkodobým cieľom ministerstva je tieto otázky vyriešiť a zabezpečiť, aby sa pre občana stalo súdne konanie dostupným, rýchlym a efektívnym. K tomuto prebieha analýza jednotlivých súdov.
"Okrem toho sme informovali premiéra o legislatívnych úlohách a činnosti, čo sa týka obchodného zákonníka, zákona o hmotnej núdzi a ďalších zákonov v občianskom zákonníku a ďalšími legislatívnymi víziami, ktoré máme najmä z hľadiska rekodifikácie občianskeho práva, rekodifikácie trestného práva. Krátkodobým cieľom je najmä zákon o výkone trestu a niektoré čiastkové zákony o výkone služby," povedal Susko.