Viaceré samosprávne kraje stratili kontrolu nad nemocnicami. Poukázal na to Najvyšší kontrolný úrad.
Upozornil na to, že štát preniesol správu nemocníc na samosprávne kraje, no nevytvoril vhodné podmienky na to, aby sa o zverený majetok dokázali primerane postarať.
"Chýbali usmernenia, ako postupovať pri hľadaní optimálneho prevádzkovania nemocníc, štát nenastavil ani systém financovania týchto zdravotníckych zariadení. Na takéto rozšírenie svojich kompetencií neboli kraje pripravené personálne ani ekonomicky," priblížili kontrolóri.
Poukázali na to, že spomedzi 28 nemocníc, ktoré boli v roku 2003 delimitované zo štátu na vyššie územné celky, ich ostalo 24.
"Jedenásť z nich je prenajatých, sedem nemocníc hospodári ako príspevková organizácia samosprávneho kraja, v štyroch nemocniciach má kraj ako akcionár len minoritné postavenie a dve nemocnice sú v správe neziskových organizácií," doplnili.
Dva kraje - Trenčiansky (TSK) a Žilinský samosprávny kraj (ŽSK) si ponechali nemocnice ako svoje príspevkové organizácie. Štyri, Banskobystrický, Bratislavský, Košický a Nitriansky, ich prenajali súkromným spoločnostiam.
"Táto forma prenájmu nie je zárukou dlhodobej stability, nemá jednoznačne určené pravidlá cenotvorby, a tým sa vytvára priestor na netransparentné konanie," poznamenala podpredsedníčka NKÚ Henrieta Crkoňová.
Problém pri nájomných zmluvách, ktoré majú platnosť do roku 2030 a dlhšie, vidia kontrolóri v spravodlivom vysporiadaní zmluvného vzťahu medzi prenajímateľom a nájomcom. Ešte pred ukončením zmlúv treba podľa nich urobiť analýzy výhodnosti prenajatého majetku a definovať výšku finančných kompenzácií medzi nájomcami a prenajímateľmi. Upozornili aj na riziko predčasného odstúpenia od nájomnej zmluvy.
Úrad tiež poukázal na nepriaznivú situáciu v Trnavskom a Prešovskom samosprávnom kraji, ktoré sú len minoritnými vlastníkmi nemocníc.
"Nemocnice v týchto dvoch krajoch dnes síce poskytujú zdravotnú starostlivosť v regióne, problém je, že samotné VÚC stratili možnosť akokoľvek ovplyvniť chod týchto nemocníc, čím prestali plniť kľúčovú časť svojej zriaďovateľskej pôsobnosti," upozornila Crkoňová.
Za kľúčový nedostatok NKÚ považuje, že štát neriešil, ako si kraje plnili povinnosti, zhodnocovali zverený majetok a či doň dostatočne investovali. Štát podľa neho tiež dostatočne nenastavil systém financovania zariadení.
"Výpočet podielových daní nezohľadňuje, akým spôsobom fungujú nemocnice, či sú príspevkové organizácie kraja, alebo sú prenajaté. V porovnaní s ostatnými VÚC sú tak TSK a ŽSK v nevýhode, keďže sa musia zo svojich podielových daní postarať o svoje príspevkové organizácie, zabezpečovať finančné prostriedky na ich fungovanie, vyplácať mzdy. Financie pritom dostanú tak ako ostatné samosprávne kraje, ktoré tento majetok predali či prenajali," dodala podpredsedníčka úradu.
Vzhľadom na rozdielne poskytovanie zdravotnej starostlivosti zo strany VÚC upozornili kontrolóri na opätovnú potrebu komplexne riešiť prenesený výkon štátnej správy v oblasti zdravotníctva, na ktorom sa samosprávne kraje podieľajú. Poukázali tiež na potrebu hľadať riešenia, aby sa zabránilo možným rizikám pri nestabilite poskytovania regionálnej zdravotnej starostlivosti v prípade ukončenia nájomných vzťahov.
Úrad tiež odporučil v zákone o majetku vyšších územných celkov komplexne riešiť problematiku prevodu alebo prenájmu majetku VÚC z dôvodu hodného osobitného zreteľa, najmä, aby bol jasný a nespochybniteľný proces prevodu či aby cena zodpovedala kritériám a podmienkam verejného záujmu.