Aktivisti z organizácie Greenpeace Slovensko na protest vyliezli na budovu ministerstva životného prostredia a prekryli jeho názov transparentom Ministerstvo ničenia životného prostredia.

Organizácia kritizuje kroky envirorezortu aj prístup k chráneným živočíchom, hovorí o systematickej likvidácii prírody. Envirorezort reagoval, že sa nebude prizerať na ničenie slovenskej prírody, vidieka a hospodárstva.

Minister Tomáš Taraba (nominant SNS) odmieta odkazy mimovládnych organizácií. Tvrdí, že systémové riešenia prinesú udržateľný rozvoj, zachovajú život na vidieku a podporia investície.

"Každý týždeň nový zlý nápad. Sme svedkami neustálych útokov na environmentálny mimovládny sektor, škandalóznych návrhov noviel zákonov, ako napríklad novela zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, koncepcia vodnej politiky či šialených plánov výstavby spaľovní odpadu. Je skutočne absurdné, že v súčasnej dobe riadia ministerstvo životného prostredia ľudia, ktorým je príroda úplne ukradnutá," skonštatovala riaditeľka Greenpeace Slovensko Katarína Juríková.

Organizácia kritizuje aj prístup rezortu k živočíchom, najnovšie k chráneným bobrom vodným. Ministerstvu vyčíta, že miesto práce na opatreniach, ktoré zmiernia dôsledky klimatickej krízy, otvára nezmyselné projekty podkopávajúce ciele stanovené v pláne obnovy či v iných záväzkoch Slovenska.

MŽP trvá na podpore "modernej, účinnej a efektívnej" vodohospodárskej politiky štátu. Tá má podľa neho najmä chrániť ľudské životy, majetok a zvyšovať blahobyt a komfort ľudí, predovšetkým pri dodávkach pitnej vody či lepšieho odkanalizovania obcí a miest. Tvrdí, že sa preto otvorila odborná diskusia a rozvoj vidieka bude založený na súžití človeka s prírodou.

Riešiť chce aj problémy rybárov. Ministerstvo poukázalo na počet zimujúcich kormoránov na Slovensku a vzniknuté škody.

"Prísna druhová ochrana kormorána veľkého či iných predátorov má dosah na ekosystémy. Envirorezort preto pripravuje stretnutie na úrovni užívateľov revírov a chovateľov rýb, a to aj v súvislosti s ďalšími chránenými živočíchmi, ako je bobor, vydra či volavka," uviedlo.

Taraba zopakoval, že Slovensko má najhorší zákon o EIA v rámci Európskej únie. Novela má vytvoriť predvídateľné a udržateľné prostredie. "Jediné, čo sa mení, že konečne na Slovensku nebude EIA trvať 450 dní alebo 500 dní, odstránia sa svojvoľné konania alebo nekonania úradníkov," vyhlásil.

Odmieta aj tvrdenia o spracovaní následkov kalamity pri Ceste slobody. Vyhlásil, že nejde o jadrovú zónu Kôprovej doliny, ale o oblasť pri Ceste slobody v 4. stupni ochrany prírody. Deklaroval, že naďalej plánuje postupovať zákonne, aby lesy v národných parkoch nevymierali. Za účelové označil tvrdenia o znížení početnosti hlucháňa v lokalite. Hovorí o minimálne stabilizovanej populácii, pričom vo viacerých lokalitách rastie.