Farmári odštartovali tento týždeň protestami, ktoré boli namierené najmä na nevyplatené priame platby. Tie im štát sľubuje od minulého roka. Poľnohospodárov trápi aj to, že odvodová úľava a zelená nafta sa týkajú len vybraných skupín farmárov. Za túto akciu sa však minister pôdohospodárstva nepostavil, a vinu zvaľoval na predošlé vlády.
„Hasíme to, čo zahasiť môžeme, zodpovednosť berieme za roky 2024 až 2025, a nie za minulý rok, ktorý nastavila predchádzajúca vláda,“ konštatoval.
Opozícia to však vidí inak. Alojz Hlina zo Sasky povedal, že zo strany ministra Takáča ide o výhovorky: „Minister furt trepe a tára o nejakom harmonograme, ale vec sa má tak, že peniaze poľnohospodári nemajú.“
Celoslovenské protesty pokračovali aj vo štvrtok. Slovenská poľnohospodárska a potravinárska odhadla, že do ulíc vyšlo viac ako 2200 traktorov a 4000 poľnohospodárov. Narozdiel od pondelkového protestu však prišiel poľnohospodárov osobne podporiť aj minister pôdohospodárstva Richard Takáč do Nových Zámkov.
"Podporujem požiadavky poľnohospodárov, aby sme zvýšili potravinovú sebestačnosť, aby bolo viac domácich potravín v obchodných reťazcoch, aj aby robili poľnohospodári to, čo majú robiť, a nie aby sedeli za úradníckym stolom," povedal Takáč.
Vo štvrtok na protesty farmárov zareagoval aj premiér Robert Fico, ktorý sa vyjadril k poľnohospodárskym výhodám nášho východného suseda pri obchode s krajinami Európskej únie. "Keď ide o Ukrajinu, Európska komisia je slepá a hluchá, a čisto z politických dôvodov nepredkladá žiadne riešenie ako ochrániť európskych farmárov," zhrnul šéf Smeru. Podľa neho sa potom Brusel "čuduje, čo farmári robia v uliciach v celej Európe".
V stredu si Slovensko pripomenulo šieste výročie vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej.
"Nezabúdam na smrť Jána a Martiny, nezabúdam na to, že boli zavraždení pre Jánovu novinársku prácu, práve pre to, lebo hľadal a odhaľoval pravdu a prinášal ju nám, občanom. Už šesť rokov chýbajú svojim rodinám, blízkym a chýbajú nám všetkým. Napriek tomu, že uplynulo šesť rokov, stále počujeme vyhrážky novinárom, útoky na občiansku spoločnosť, slová o vláde tvrdej ruky," uviedla pri tejto príležitosti prezidentka Zuzana Čaputová.
Vláda ustúpila tlaku verejnosti v otázke novely Trestného zákona ohľadom premlčacej doby pri znásilneniach. Pri trestných činoch, ako je znásilnenie či sexuálne zneužívanie, by sa mali uplatňovať doterajšie premlčacie doby.
Vyplýva to z novely Trestného zákona, ktorú vo štvrtok odsúhlasila vláda. Zároveň navrhuje parlamentu schváliť úpravu v skrátenom legislatívnom konaní. Pri týchto trestných činoch by sa tak mali uplatňovať doterajšie premlčacie doby, a to najmä 20-ročná doba v prípade zločinov, za ktoré Trestný zákon dovoľuje uložiť trest odňatia slobody najmenej desať rokov.
Podľa Tarabu treba obete treba podporovať, aby čo najrýchlejšie nahlasovali takýto trestný čin, pretože vtedy je najefektívnejšie ho vyšetriť. "Ak prijmeme teóriu, že treba na to 20 rokov premlčaciu lehotu, tak sa pýtam, prečo nie 30, 40 alebo počas celej doby života ženy. Argument 20 rokov nemá žiadne opodstatnenie," poznamenal šéf envirorezortu.
Exminister obrany a šéf strany Demokrati v HNtelevízii prirovnal situáciu na Ukrajine k udalostiam druhej svetovej vojny. "To obdobie, keď sme si mysleli, že Rusko bude náš priateľ, že nebude nikoho ohrozovať, že hrôzy druhej svetovej sú preč a nikdy sa nebudú opakovať, tak tie sú zjavne preč, a dnes vidíme, že prvá krajina po druhej svetovej vojne v našom európskom priestore, ktorá nielen začala vojnu, ale začala ju s cieľom územného zisku, je Rusko pod vedením Putina," povedal Naď. Podľa neho jediným, "kto to predtým urobil, je Hitler", a preto považuje ruského prezidenta za rovnakú hrozbu.