Minimálne potrebná konsolidácia v nasledujúcich štyroch rokoch sú 3 % hrubého domáceho produktu (HDP), alebo 0,75 % HDP ročne.
Optimálne číslo je skôr bližšie k piatim percentám HDP, uviedol v stredu po rokovaní vlády dočasne poverený premiér Ľudovít Ódor.
Avizoval, že konkrétne možnosti, ako by to mohla budúca vláda vyskladať z rôznych zdrojov podľa vlastných priorít, predstaví jeho kabinet do dvoch týždňov.
Premiér pripomenul, že Európska komisia prognózuje tento rok pre Slovensko dvojnásobný deficit oproti priemeru EÚ a zároveň najhorší v únii, na úrovni okolo 6 percent HDP.
Vo vysokom riziku je aj ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti verejných financií a Slovensko si požičiava na finančných trhoch za výrazne horších podmienok ako ešte pred rokom.
Zároveň má SR investičný dlh v odhadovanej výške minimálne 40 miliárd eur a na prioritné oblasti by preto malo ísť viac peňazí.
Konsolidácia verejných financií je preto podľa Ódora nevyhnutná, mala by byť však zároveň inteligentná.
"Musíme jednak tú konsolidáciu roztiahnuť rozumne v čase a zároveň ju poskladať z viacerých zdrojov. Veľmi zjednodušene sa dá povedať, že treba využiť 3 R - reformy, rast a rozpočet," priblížil premiér. Aj keby sa však prijali opatrenia na rýchlejší hospodársky rast a reformy dlhodobých systémov, potreba ozdravenia rozpočtu je podľa neho stále nevyhnutná.
Ak sa nič nezmení vo výdavkovej alebo príjmovej politike štátu v ďalších rokoch, čakajú Slovensko podľa dočasne povereného ministra financií Michala Horvátha ešte vyššie deficity ako tento rok.
"Sú to v podstate 9 až 10 miliardové deficity v nasledujúcich rokoch. Ak by sme išli po tejto trajektórii, dlh by sa približoval k hranici 70 % HDP koncom budúceho volebného obdobia. Toto je samozrejme pre krajinu ako Slovensko neúnosné," upozornil.
Ministerstvo financií preto navrhlo plán znižovania deficitu v nasledujúcich štyroch rokoch postupne na úrovne 4,5 percenta, 2,6 percenta, 2,2 percenta a 1,7 percenta HDP.
"Toto si vyžaduje vzhľadom na zhoršenú východiskovú situáciu razantné úsilie v oblasti konsolidácie. V prvom roku 2024 by vláda podľa tohto scenára musela nájsť konsolidačné opatrenia v objeme 2,1 percenta HDP, čo sú skoro 3 miliardy eur. V ďalšom roku 2025 ešte ďalšie takmer 3 miliardy eur. Celkovo sa dostávame k tej sume 5 percent, ktorú komunikoval pán premiér ako optimum, čo je vyše 6 miliárd eur za budúce volebné obdobie," vyčíslil Horváth.
Úsilie, ktoré by musela budúca vláda v takomto scenári vynaložiť, nie je podľa neho nič, čo tu už v minulosti nebolo. Podobné konsolidačné úsilie sa podarilo dosiahnuť po veľkej finančnej kríze medzi rokmi 2010 a 2013. "Táto trajektória deficitov zabezpečuje, že by sa nám čistý dlh, miera čistej zadlženosti stabilizovala niekde na úrovni 50 % HDP," konštatoval minister.
tento plán je podľa neho zvládnuteľný aj pre slovenskú ekonomiku. Bez konsolidácie by síce ekonomika krátkodobo mohla rásť o niečo výraznejšie, bolo by to však neudržateľné. Neskôr by museli prísť radikálne škrty, čo by mohlo viesť ku kolapsu ekonomiky.
"Tá naša trajektória zabezpečuje, že v nasledujúcich rokoch by stále ekonomika mala trochu rásť, takže ľudia by mali pociťovať napriek ozdravovaniu verejných financií, že ich životná úroveň sa každý rok trošku zlepšuje," dodal Horváth.