Krajina tisícich farieb na jar zhodila Čínu z piedestálu najľudnatejšieho štátu sveta. Len za posledný tucet rokov počet jej občanov stúpol o 210 miliónov a dnes dosahuje viac ako 1,42 miliardy. Hoci v rebríčku svetových ekonomík stojí India na siedmej priečke, jej obyvatelia poškuľujú po zasľúbených zemiach a prichádzajú aj do krajiny pod Tatrami, hoci tá je v ich ponímaní len kvapkou v mori. Počet Indov pracujúcich na Slovenku medziročne poskočil takmer štvornásobne.

Dotvárajú kolorit miest automobiliek ako Nitra či Trnava a možno na nich naraziť predovšetkým na nákupoch v supermarketoch. Sú zdvorilí a usmievaví a naše prosby o rozhovor zdvorilo odmietajú. Ich obľúbenou destináciou je tiež reťazec rýchleho občerstvenia, kde však stoja na opačnej strane pultu.

S 24-ročným Bebem sme sa stretli na bratislavských Mlynských Nivách, kde v KFC pracuje ako manažér. Povie aj svoje skutočné meno, no musí nám ho napísať: Patel GauRang. Už chápeme, prečo ho na Slovensku radšej oslovujú prezývkou. Na stretnutie mal prísť aj s Indmi, ktorí s ním pracujú. Prišiel však sám. „Ostatní sa hanbia,“ odzbrojil našu námietku jednou vetou.

Hučanie ako nárečie

Bebe pricestoval do Bratislavy pred šiestimi rokmi. Hlavné mesto malo byť pôvodne len prestupnou stanicou. Cieľovou sa mala stať Kanada, kde žije jeho rozvetvené príbuzenstvo. Slovenská technická univerzita však v tom roku otvárala štúdium s kurzom anglického jazyka. Bebe mal výučbu jazyka na strednej škole a angličtina mu nerobila problém.

„U vás platí na Slovensku po slovensky,“ smeje sa mladý Ind, ktorý sprvu nechápal, že domáci jazyk britského impéria ovládajú menej, ako si myslel. Prekážalo im, keď mu nerozumeli. Niektorí k nemu pociťovali zášť a viackrát si užil verbálne vyhadzovanie z krajiny, ale našťastie nikdy neprišlo k fyzickém...