V éteri kolujú mená, z ktorých by mala byť zostavená úradnícka vláda. Viesť ju má Ľudovít Ódor. Je to podľa vás dobrá voľba?

Je to analytik. Doteraz analytici hovorili, ako sa má rozpočtovo zodpovedne viesť štát. Teraz autor zákona o rozpočtovej spravodlivosti príde a ukáže nám to a ja som veľmi zvedavý.

A čo tie ostatné mená? Pán Šípoš vyjadril obavy, že môže ísť o ľudí politicky blízkych Zuzane Čaputovej.

Pani prezidentka sa rozhodla ísť takou zvláštnou monarchistickou cestou. Neviem, či si to doniesla z korunovácie. Úradnícke vlády sa štandardne vo svete vytvárajú takou cestou, že vstupuje do toho prezident, ale rešpektuje parlamentnú demokraciu a oslovuje parlamentné strany a oslovuje ich, aby dodali odborníkov do úradníckej vlády.

Nebola náhodou aj vláda Jiřího Rusnoka v roku 2013 zostavená bez dohody s predstaviteľmi strán?

Práveže bola. Tam bola kopa nominantov, ktorí boli nominovaní politickými stranami.

Pokiaľ sa nepletiem, Zeman ju vyhlásil sám.

Vyhlásil si ju sám, ale po konzultácii so stranami. Pani prezidentka s nami nič nekonzultovala. V utorok nám len oznámila zoznam ľudí, ktorých si vybrala. Je to cesta, ktorú si sama vybrala, ale je to na hranici Ústavy.

V čom je to na hranici Ústavy? Ústava nedefinuje presný postup zostavovania úradníckej vlády. Ani v zákonoch to nemáme presne určené, tak ako ju to podľa vás porušuje?

Pri týchto veciach, čo nie sú presne zadefinované, platia takzvané ústavné zvyklosti, teda postupy z minulosti. A ten postup bol pri vláde Jozefa Moravčíka (1992 – 1993, pozn. redaktora). Tam boli politickí nominanti.

Ale Moravčíkova vláda bola dočasne poverená vláda, nie úradnícka.

Bola to dočasne poverená vláda, ale nie padnutá. Bola to v podstate prechodná vláda do nasledujúcich volieb, a teda niečo veľmi podobné tomu, čo budeme mať teraz.

Technicky nie, preto sa teraz hovorí, že toto bude naša prvá úradnícka vláda. Ten precedens tu ešte nie je pevne daný. Je teda dobré hovoriť o nejakých zvyklostiach?