Zvláštny hluk, iskrenie, silný vietor, ale aj priamy pohľad do reflektorov prichádzajúceho auta. Prvotný šok, pár sekúnd ticha, nasleduje plač, pohľad na všadeprítomnú krv a minúty, ktoré si poniektorí nepamätajú alebo ani nechcú oživiť. Osobné veci obetí aj ďalších účastníkov nehody porozhadzované v okolí zastávky a parku.

Na zemi ležiaci a stonajúci študenti, ale aj zvláštne pokrivené telá obetí. Takto opisujú očití svedkovia moment z nedele 2. októbra minulého roka, keď sa vodič Dušan Dědeček na Škode Superb obrovskou rýchlosťou vrútil v hlavnom meste na zastávku na Zochovej ulici a zanechal po sebe doslova spúšť.

V HN sme nedávno zverejnili výpoveď obžalovaného Dušana Dědečka, jeho syna Lukáša, ako aj základné body obžaloby. Prokurátor krajskej prokuratúry Juraj Chylo v nej navrhuje na pojednávaní okrem iného vypočuť poškodených, pozostalých príbuzných či prečítať zápisnice z výsluchu svedkov.

Mnohí z nich krátko po nehode prehovorili pred vyšetrovateľom. Začiatkom júna podaktorí predstúpia pred sudcu, médiá, ale aj obžalovaného ako svedkovia dopravnej nehody, pri ktorej zomrelo päť mladých ľudí a ďalší boli zranení.

Jazvy na duši

Čo si vlastne z osudnej noci pamätajú? Väčšina mladých ľudí nastúpila na železničnej hlavnej stanici do autobusu s tým, že na Zochovej počkajú na spoj, ktorý ich odvezie na internáty do Mlynskej doliny. Medzi nimi aj svedkyňa, hovorme jej Natália. Z plného autobusu vystúpila ako posledná, zostala stáť priamo na krajnici zastávky. Počas toho si po...