Ministerstvo vnútra Českej republiky chce ústavným zákonom zakotviť právo použiť legálne držané zbrane. A to preto, aby sa lepšie zaistila bezpečnosť krajiny proti teroristickým útokom. Česi by tak boli v Európe jedinými s podobným právom.

V roku 2008 sa v Amerike odohral prípad, ktorý spôsobil prelom. Tamojší Najvyšší súd udelil prvýkrát v amerických dejinách jednotlivcom právo vlastniť zbrane na osobné použitie. V spore hlavného mesta a občana Dicka Anthonyho Hellera súd zrušil úplný zákaz vlastníctva ručných strelných zbraní platný vo Washingtone. Heller sa domáhal zrušenia zákazu držania strelných zbraní, pretože sa ním cítil ústavne diskriminovaný.

Amerike vyhral dodatok
Právo na vlastníctvo a nosenie zbrane v Spojených štátoch zakotvuje dobre známy druhý dodatok americkej ústavy. Podľa neho je domobrana nevyhnutná v záujme bezpečnosti a právo ľudu držať a nosiť zbrane nesmie byť preto obmedzované. Toto však relatívne neplatilo na území štátu hlavného mesta Washington D.C., kde predpis z roku 1975 zakazoval vlastniť a držať zbrane. V tom čase išlo o najtvrdšiu kontrolu zbraní v Spojených štátoch. Po sérii súdnych rozhodnutí nižších súdov sa žalobcovia obrátili aj na Najvyšší súd a ten ich diskrimináciu potvrdil. Súd vychádzal z predpokladu, že druhým dodatkom je chránené právo slobodne držať zbrane na lov, ochranu pred bezprávím, tyranskou vládou a útokom zvonku. „Ručná strelná zbraň je preferovaná Američanmi na sebaobranu z jednoduchého dôvodu. Zbraňou môžu mieriť na zlodeja, zatiaľ čo druhá ruka vytáča číslo polície,“ napísal v zdôvodnení verdiktu už nebohý sudca Najvyššieho súdu Antonin Scalia.

Nebudú sa opakovať
Česi však zámorskú úpravu úplne kopírovať nechcú. „Cieľom návrhu ústavného zákona nie je zakotviť držanie zbrane a streliva ako základné právo podľa vzoru napríklad druhého dodatku Ústavy Spojených štátov amerických,“ upozornilo české ministerstvo vnútra. Podľa neho by novelou navrhované právo malo byť iba jednou z možností a malo by sa vzťahovať len na českých občanov a české územie.

Český ústavný právnik Jan Kysela hovorí, že to považuje len za politické gesto. „Nemali by sme sa vydávať cestou, kde by ľudia mali brať spravodlivosť do svojich rúk,“ povedal Kysela Českej televízii.

Zatiaľ je to inak
Na rozdiel od americkej právnej úpravy, momentálne Čech ani Slovák ústavné právo na nosenie zbrane nemá. Vlastníctvo, držba alebo nosenie zbrane je u nás výnimkou, a nie pravidlom.

Vlastniť zbrane kategórie A, ktorými sú napríklad vojenské zbrane, možno na Slovensku okrem dedenia len za podmienok ustanovených zákonom. A to na základe nákupného povolenia, ktoré vydáva policajný útvar. „V našich podmienkach oprávňuje fyzickú osobu držať alebo nosiť zbraň a strelivo takzvaný zbrojný preukaz, aj to iba v rozsahu ustanovenom pre jednotlivé skupiny zbrojného preukazu,“ vysvetľuje advokát Vendelín Benkóczki.

Zbraň možno použiť len v nutnej obrane a v krajnej núdzi na ochranu života, zdravia alebo majetku. Zákon vtedy hovorí o oprávnenom použití zbrane, na čo netreba ani zbrojný preukaz. Toto obmedzenie sa, samozrejme, netýka služobného použitia zbrane príslušníkmi policajného zboru či ozbrojených síl. „Jej použitie musí byť v každom prípade výnimočným riešením a musí spĺňať kritérium proporcionality, to znamená musí byť splnená podmienka úmernosti ,obrany‘ v porovnaní s intenzitou ,útoku‘,“ objasňuje Benkózcki. Inak použitie zbrane môže napĺňať skutkovú podstatu niektorého z trestných činov.

Domobrana zakázaná
Náš právny poriadok taktiež neumožňuje, aby sa popri existujúcich ozbrojených zboroch štátu, akým je napríklad polícia, vytvárali „súkromné“ zbory. Výnimkou sú bezpečnostné služby, ktoré sa zriaďujú iba zákonom predpísaným spôsobom.

„Naše právo výnimočne ráta aj s možnosťou svojpomocnej ochrany subjektívnych práv, pričom ide o výnimku z pravidla, že ochranu subjektívnych práv zabezpečujú súdy a iné určené orgány verejnej moci. Právny poriadok však tieto formy svojpomoci výslovne nespája s možnosťou použiť pri ich výkone zbrane,“ tvrdí odborník.

Aké zbrane pozná slovenský zákon a ktoré z nich dovoľuje
zbraň kategórie A – zbrane tejto kategórie sú v zásade zakázané (ide napríklad o vojenskú zbraň, samočinnú zbraň, palnú zbraň z nekovového materiálu, pozmenenú zbraň, zbraň s tlmičom)

zbraň kategórie B – podlieha povoľovaciemu konaniu a evidenčnej povinnosti (napríklad krátka opakovacia palná zbraň alebo krátka samonabíjacia palná zbraň, signálna zbraň)

zbraň kategórie C – podlieha ohlasovacej povinnosti a evidenčnej povinnosti (niektoré plynové zbrane)

zbraň kategórie D – pri manipulácii s touto zbraňou je potrebné mať pri sebe doklad totožnosti, v určených prípadoch aj preukaz o zbrani, pričom túto zbraň nemožno viditeľne nosiť či prepravovať (napríklad historická zbraň, paintbalová zbraň a airsoftová zbraň, znehodnotená zbraň)

strelivo do zbraní kategórií A až D – nie je zakázané

Typy zbrojných preukazov
A nosenie zbrane a streliva na ochranu osoby a majetku
B držanie zbrane a streliva na ochranu osoby a majetku
C držanie zbrane a streliva na výkon zamestnania alebo oprávnenia podľa osobitného predpisu
D držanie zbrane a streliva na poľovné účely
E držanie zbrane a streliva na športové účely
F držanie zbrane a streliva na múzejné alebo zberateľské účely

Držanie zbrane je oprávnením prechovávať a mať pri sebe zbraň na miestach určených v preukaze zbrane, napríklad doma.

Nosenie zbrane je oprávnením prechovávať zbraň bez určenia objektu alebo miesta. Nosiť, a teda nie držať zbraň, hoci aj v stave umožňujúcom okamžité použitie zbrane, môžu v zásade iba držitelia zbrojného preukazu skupiny A.