16. septembra sa prvýkrát v histórii stretli na Slovensku lídri členských krajín Európskej únie. 27 najvyšších predstaviteľov štátov spolu s delegáciami Komisie a Rady EÚ sa v rámci slovenského predsedníctva stretlo v Bratislave, aby riešili problémy, ktorým aktuálne Únia čelí. Podujatie malo neformálny charakter, keďže oficiálne stretnutia sa organizujú len v Bruseli a Štrasburgu. Práve neformálny status umožnil nepozvať predstaviteľov Veľkej Británie, ktorí už mali po referende o vystúpení. Hlavnou témou bratislavského stretnutia bola bezpečnosť a budúce smerovanie EÚ, veľa sa hovorilo aj o čerstvom brexite.
Výsledkom rokovaní je prijatá Bratislavská deklarácia a namaľovaná cestovná mapa Bratislavy. Tá bola menej konkrétna, avšak jej výsledky by sa mali ukázať po ukončení „bratislavského procesu“, ktorý odštartoval práve na samite lídrov a má vyvrcholiť budúci mesiac v Ríme. Proces je charakterizovaný ako séria reforiem, ktoré majú ľuďom vrátiť dôveru v Európsku úniu. Lídri sa zároveň dohodli na politickom pláne na najbližšie mesiace.
Čo sa týka hlavnej témy rokovaní – bezpečnostnej politiky, existujú veľké rozdiely v postoji Nemecka a Francúzska na jednej strane a krajín východnej Európy na strane druhej. Tie sa prejavili aj na samite. Najkritickejší bol maďarský premiér Viktor Orbán, podľa ktorého samit nemal žiaden význam. Ako dôvod uviedol fakt, že sa nepodarilo zmeniť imigračnú politiku Únie. Vyzdvihol však schválenie podpory pre Bulharsko pri ochrane hraníc s Tureckom. Začala sa tiež diskusia o prisťahovaleckých kvótach, ochrane hraníc a o tom, ako posilniť bezpečnosť hraníc krajín, odkiaľ prichádza najviac utečencov. Najväčšiu úlohu v tejto debate zohrali práve krajiny východnej Európy.
Niektorí analytici však s výsledkami samitu spokojní nie sú, pridal sa aj europoslanec Boris Zala, ktorému sa nepozdáva prijatá Bratislavská deklarácia. Podľa neho všetky závery deklarácie už boli spomenuté v správe o stave Európskej únie tri dni pred samitom.