Niekdajší slovenský premiér Vladimír Mečiar je dnes obyčajným 74-ročným dôchodcom. Z politiky a verejného života sa stiahol a najčastejšie je na svojej chalupe v Dolnej Porube. Sebavedomie mu však ani tu nechýba, píše na svojom webe iDNES.cz v článku, ktorý je avízom na rozhovor s Mečiarom v sobotnom vydaní MF Dnes.
Tvrdí o sebe, že je tým, kto pre Slovensko urobil za posledné storočia najviac. Všíma si aj dianie v Česku. Tvrdí, že prezident Miloš Zeman otvára trhy, ktoré exprezident Václav Havel uzavrel. Teda Rusko a Čínu.
Dôchodca, ktorý sa necíti ako bača
"Pozrite sa, som Slovák, ktorý toho od 4. storočia pre Slovensko urobil najviac. A jediný, ktorý za tú dobu dokázal vytvoriť samostatný štát. Ale mňa uznanie nezaujíma. Je dôležité, aby si vnúčatá vážili deda, ostatní nech si myslia, čo chcú. Jedno nezmenia: Za Mečiara sme šli najrýchlejším tempom a mali republiku v najlepšom stave zo všetkých stredoeurópskych štátov," hovorí Mečiar.
Muž, ktorý novinárov do svojho terajšieho pokojného života vpustí len málokedy, opísal aj svoj súčasný deň. "Ráno vstanem a už mi ide dôchodok," hovorí. Jeho výšku však odmieta prezradiť. Na chalupe vraj pestuje slivky, jablká a už šesť rokov chová ovce. Ako o bačovi však o sebe nehovorí.
"Bača je nielen vysoká funkcia, ale aj vysoká kvalifikácia. Ovce sú na pastve od jari do zimy, potom je porážka, spracujeme kožu, vlnu si nechávame strihať od profesionálov. Každému, kto nemá rád jahňacie, poradím: dobre odblaňte a nespoznáte, že je to jahňacie," vysvetľuje v nadväznosti na rapídne sa znižujúci počet chovaných oviec.
Napriek tomu, že sa stiahol do ústrania, situáciu na Slovensku aj v Česku stále sleduje. "Teraz sa kryštalizujú vzťahy Česka k EÚ. Sledujem, ako prezident Zeman otvára trhy, ktoré Havel uzavrel, teda Rusko a Čínu. Na východe sú peniaze aj odbyt, obrie investície a záujem o Európu. Nemôžete ich ignorovať a byť servilní k USA. Veď Američania tam tiež obchodujú," upozorňuje.
Utečenecká kríza nie je problém, rozdeliť sme sa museli
Prekvapením je Mečiarov názor na utečeneckú krízu. Muž, ktorý je známy svojím - ako sám hovorí - vlastenectvom, v rozhovore tvrdí, že to nie je "žiadny veľký problém".
"V 90. rokoch utekali ľudia pred vojnou z Juhoslávie, takže nič nové. Na Slovensku žije 13 národností, Slováci sú v zahraničí. S tým sa treba vyrovnať," tvrdí. Skutočným problémom je podľa neho len pandémia alebo vojna, ale nepraje súčasným politikom, aby sa s niečím takým museli potýkať.
V rozhovore sa Mečiar, jedna z dvoch najvýraznejších osobností rozdelenia ČSFR, dotkol samozrejme aj tejto kľúčovej udalosti roku 1993. "Je pravda, že to boli hrozne zložité rokovania. A tiež zdĺhavé. Pôvodne sme chceli federáciu udržať, ale zistili sme, že to nebude možné, mnoho ľudí aj politikov bolo vtedy proti. Hovorilo sa, že bude občianska vojna ako v Juhoslávii, že česká koruna bude za 30 slovenských, to všetko prispelo k rozpadu republiky," vysvetľuje.
Svoj podiel na úspešnom rozdelení krajín ohodnotil na 90 percent. "Ja som bol 90 percent slovenskej delegácie, Václav Klaus 80 percent českej. Zvyšok tvorili rôzni poradcovia," hovorí a vysvetľuje, prečo vtedy rozhodovali len niekoľkočlenné delegácie, a nie celé národy.
"Václav Klaus mi vtedy povedal, že môže republiku pokojne rozdeliť, že má na to podporu v zákone a nemusí sa nikoho pýtať. Ďalej povedal, že ak by u nás na Slovensku bol problém, nech si referendum vyhlásime," tvrdí.
"Lenže v zákone bolo tiež to, že ak sa ČSFR rozdelí, tak ten štát, ktorý sa rozhodol odtrhnúť, tak nechá majetok tomu druhému. Takže v prípade jednostranného referenda na Slovensku hrozilo, že všetok majetok prepadne v prospech Česka," dopĺňa s tým, že "Slováci sa museli osamostatniť, inak to nešlo ". "Jednoducho si museli skúsiť, aké to je bojovať a žiť sami. Dnes vzťahy oboch krajín môžu byť vzorom pre EÚ, "hovorí Mečiar.