Školy nemusia byť v životoch detí a rodičov iba nevyhnutnou povinnosťou, ktorej sa treba prispôsobiť a s ktorou sa treba vyrovnať. Môžu byť dynamickým a kreatívnym miestom podľa našich predstáv – aktívny záujem, participácia a komunikácia v tomto prípade dokážu omnoho viac ako peniaze. Ako sa naše školy stavajú k rodičom? A ako rodičia k školám?

To, že rodičia majú v školskom živote svoje miesto, je nepochybné. Vyhláška ministerstva školstva o školských samosprávach dopodrobna popisuje celú sieť samosprávnych školských orgánov, ktoré siahajú od konkrétnej základnej či strednej školy cez obecné až po územné rady. Upravené je ich zloženie aj organizačné a finančné zabezpečenie. Súčasťou takýchto školských rád sú zamestnanci školy, pedagógovia, rodičia aj žiaci. Okrem toho na našich školách existujú aj samostatné žiacke rady.

Na dvoch stranách barikády
Teoreticky, všetko nasvedčuje tomu, že priestor na zmeny je dostatočný. Prečo sa potom opakujú sťažnosti na skostnatené školstvo a účasť na školskom živote je vnímaná často s nevôľou? Kristína Uhlíková, mentorka z Teach for Slovakia, tvrdí, že koreňom problému je nastavenie komunikácie. „Pokiaľ rodičia vnímajú školu ako nepriateľské územie, zatiaľ čo učitelia rodičov ako tých, čo stoja na opačnej strane barikády, rýchlo dochádza ku konfrontácii a vo vzťahoch potom často vládnu neúcta a strach. Treba začať s budovaním vzťahov vzájomnej dôvery.“ Podobný názor má aj Soňa Hanzlovičová, poradkyňa pre školstvo na ministerstve vnútra, ktorá má vďaka dlhoročnej praxi pedagogičky na bilingválnom gymnáziu a zároveň ako rodič skúsenosť so školský...