Dve desaťročia nestačili na to, aby sa trauma, ktorá zanechala stopy na celej našej spoločnosti, zahojila. Prvé, na čo som si spomenul pri správe o úmrtí bývalého prezidenta Michala Kováča boli práve udalosti z augusta 1995. Vtedy mu štátna moc uniesla syna. Bol to akt štátneho terorizmu.
Vtedy ešte neznámi páchatelia na dvoch autách so slovenskými poznávacími značkami násilne a protiprávne zavliekli Michala Kováča mladšieho do rakúskeho Hainburgu. Ôsmi muži zastavili jeho auto neďaleko Svätého Jura pri Bratislave, kde Kováč junior býval.
Bolo to obdobie vlády Vladimíra Mečiara a jeho HZDS. Dôsledkom únosu malo byť podľa zverejnených informácií odstúpenie prezidenta, ktorý bol v neustálom konflikte s vtedajšou vládou.
Spomínam si na prvú tlačovku vyšetrovateľa prípadu Jaroslava Šimuniča. Jeho tímu detektívov netrvalo dlho a odhalil pozadie únosu. Po dvanástich dňoch od spáchania zločinu Šimunič informoval, že podozrivý je štátny orgán - Slovenská informačná služba.
Dňa 7. septembra 1995 mu však prípad odňali. V objasňovaní únosu pokračoval vyšetrovateľ Peter Vačok. Ale aj on potvrdil zistenia svojho predchodcu, a tak ho 17.októbra tiež vymenili. Až tretí vyšetrovateľ J. Číž zaviedol prípad tam, kam vtedajšia vláda chcela. Do stratena...
V roku 2013 mi bývalý vyšetrovateľ Peter Vačok k zavlečeniu prezidentovho syna povedal: „V prípade únosu prezidentovho syna Michala Kováča mladšieho išlo o vyšetrovanie trestnej veci, ktorá rozdelila nielen odbornú, ale aj laickú verejnosť.
Význam tohto vyšetrovania bol podmienený okolnosťou, že pri spáchaní trestného činu zavlečenia bola zneužitá technika štátneho orgánu a na spáchaní sa podieľali jej príslušníci (SIS - pozn. HN).
Vyšetrovanie dalo jednoznačnú odpoveď na prvú časť násilného konania, ktorého sa zúčastnili aj príslušníci štátneho orgánu.
Niektorí z nich, či už priamo alebo nepriamo sa k protiprávnemu konaniu aj priznali. Je nesporné, že išlo o výkon právomoci verejných činiteľov, ktorý bol v rozpore so zákonom. K vyvodeniu trestnej zodpovednosti nedošlo len z dôvodu využitia prezidentských oprávnení (Na základe amnestie zastupujúceho prezidenta Vladimíra Mečiara nebol únos došetrený a únoscovia potrestaní - pozn. HN).
Amnestia, ktorá sa týka tohto protiprávneho konania znemožnila pokračovať vo vyšetrovaní a ukončila dokazovanie v etape, ktoré nedovoľuje vyvodiť trestnú zodpovednosť.
Aj napriek tomu sa počas vyšetrovania podarilo zabezpečiť významné dôkazy, ktoré sa dotýkajú konkrétnych súvislostí spáchania tohto trestného činu.
Všetky právne otázky nebolo možné z uvedeného dôvodu uzatvoriť, čím došlo k dekriminalizácii tak objednávateľov, ako priamych páchateľov tohto trestného činu“.
Prezident Kováč sa odsúdenia páchateľov - únoscov svojho syna nedožil. Ani jedna vláda Roberta Fica nesúhlasila so zrušením amnestií v parlamente, ktoré udelil Vladimír Mečiar.