Minister životného prostredia László Solymos (Most-Híd) sa nechystá robiť veľké personálne upratovanie v rezorte. Doteraz sa rozlúčil len so šéfom Vodohospodárskej výstavby. Naopak, v upratovaní čiernych skládok, ktoré naštartoval jeho predchodca, chce pokračovať. Nielen o problematike odpadov či kauze kompa porozprával v rozhovore pre TASR.
Most-Híd alebo SMK mávali v minulosti pod palcom rezort životného prostredia. Za Radičovej Svlády ste tu mali ministra Józsefa Nagya. Envirorezort ste si na koaličných rokovaniach pýtali, alebo sa vám ušiel?
Každý mal priority. Máme Luciu Žitňanskú, takže to bolo hlavne ministerstvo spravodlivosti, cez ktoré sa do Programového vyhlásenia vlády dostal protikorupčný program, rovnako do priorít koalície. A ako druhé máme ministerstvo životného prostredia. Máme s ním určité skúsenosti, takže aj to možno zavážilo. Je to agenda, ktorá má vo svete čím ďalej tým väčšiu váhu. Dúfam, že sa nám ju podarí zvýšiť.
Spomínalo sa, že by ministerstvu mohol šéfovať opäť József Nagy. Rozmýšľali so aj o ňom, alebo ste boli prvá voľba?
Nie, o tom sa neuvažovalo. Vyberalo sa z nominantov, ktorí sú na Slovensku. Ako europoslanec má ešte funkčné obdobie tri roky, takže v Bruseli pôsobí naďalej. Rozprával som sa s ním však o rôznych problematikách a konzultujeme aj naďalej.
Do čela rezortu ste prišli z pozície šéfa parlamentného klubu, podnikateľa, životnému prostrediu ste sa nevenovali. Aj v minulosti prišli ministri mimo rezortu. Vznikali tak aj situácie, že si minister na tlačovke mýlil biotop s izotopom. Viete, čo je to biotop?
Myslím si, že viem. Je to územie, kde sa nachádzajú konkrétne rastliny či živočíchy.
Na ministerstve ste už niekoľko týždňov, asi teda viete zhodnotiť, v akom stave ste rezort našli.
V celkom dobrom. Čo mal môj predchodca dobre nastavené, bolo čerpanie eurofondov. Tento rezort bol jeden z tých s veľmi dobrými výsledkami. Chceme v tom pokračovať, je to veľmi dôležité. Bol by to hriech, keby sme to nevyužili. Takže, nejaké veľké problémy som tu nezistil. Samozrejme, budú veci, ktoré budeme robiť iným spôsobom, ale to je len otázkou pohľadu na vec, čo ako uchopíte, ale väčšie problémy som nenašiel.
Petra Žigu teraz hodnotíte zmierlivo, ale bol to aj Most-Híd, ktorý sa podpísal pod návrh na jeho odvolanie koncom minulého roka pre kauzu kompa. Pozreli ste sa už na túto zmluvu, bude nás voziť kompa za 25 miliónov eur?
Rieši to Vodohospodárska výstavba. Pripravujú analýzu, ako by sa dala prevádzkovať efektívnejšie. Konečné čísla ešte nemáme. Pozerám sa na tú zmluvu aj z právneho hľadiska, ako to vieme nataviť efektívnejšie a čo sa s tým dá spraviť. Ešte nemáme závery, neviem povedať, aké budú, v každom prípade sa tento problém rieši.
Môže sa zmluva aj zrušiť?
Veľmi ťažko povedať, či sa vôbec dá zrušiť bez právnych následkov. Zvažujeme aj tieto možnosti. Chceme pristúpiť k adekvátnemu riešeniu.
Máte predstavu, koľko by ste chceli ušetriť za 15 rokov z tých 25 miliónov?
Robí sa analýza. Vypísali sme konkurz na generálneho riaditeľa Vodohospodárskej výstavby. Nerád by som to riešil skôr, než príde nový riaditeľ.
Máte kandidáta na šéfa Vodohospodárskej výstavby?
Nie, počkáme si na výberové konanie.
Po nástupe ste zrušili zmluvu na prenájom Brestovskej jaskyne. Došlo okrem toho ešte k rušeniu iných zmlúv?
Zatiaľ nie. Riešime teraz informačný systém odpadového hospodárstva, nie je vylúčené, že tender zrušíme. Ide o informačný systém na zber dát ohľadne odpadov.
V rezorte skončil bývalý šéf Vodohospodárskej výstavby Ladislav Lazár, rozlúčili ste sa ešte s niekým iným?
Niektorí ľudia odišli s bývalým vedením na ministerstvo hospodárstva, niektorí zase prišli, zmeny sú. Ale iba s pánom Lazárom sme sa dohodli na rozviazaní pracovného pomeru.
Čo bude s odpadovou reformou vášho predchodcu Žigu? Necháte ju bežať, ako je nastavená?
Myslím, že to je najlepšia voľba. Pracovalo na tom veľa rôznych strán, našli kompromis, aby sa zákon o odpadoch prijal. Udialo sa veľa úkonov na jeho spustenie. Uvidíme, čo ukáže prax. Už teraz prichádzajú rôzne kritiky, ale veľmi ťažko to človek vyhodnotí, sú diametrálne odlišné. Prax ukáže a potom na to budeme samozrejme reagovať.
Reformu viacerí kritizovali pre možnú monopolizáciu trhu s organizáciami zodpovednosti výrobcov, naplnili sa tieto hrozby?
Aj my sme mali také obavy, keď sa zákon prijímal, ale vyzerá, že sa nenaplnili. Vytvorilo sa konkurenčné prostredie, je vyše desať organizácií, ktoré dostali registráciu. Trh ukáže, ktoré budú životaschopné. Keby sa situácia na trhu zmenila, tak na to budeme reagovať.
Jedna z tém, ktorá sa rieši dlhodobo, je zonácia Tatranského národného parku. Ambíciu prijať ju mal prvý aj druhý kabinet Roberta Fica. Akú máte ambíciu s Tatrami?
Jedna zonácia sa už podarila - v Slovenskom raji, čo bol menší problém ako Tatry. Je to beh na dlhé trate, je tam veľa záujmov, problémov, veľmi ťažko sa nachádza prienik. Je to podmienené aj tým, že všetko niečo stojí a závisí to aj od financií. Jednoduché je to s pozemkami, ktoré sú štátne, ale sú tam aj záujmy súkromníkov. Rovnako firiem, ktoré chcú podnikať v lokalite. Nájsť kompromis nie je jednoduché. V každom prípade, budeme v tom pokračovať, skúsime to uchopiť tak, aby sme využili skúsenosti zo Slovenského raja.
Aj sa vám to podarí vyriešiť?
Urobíme všetko pre to, aby sme to vedeli dotiahnuť, alebo aspoň ráznym spôsobom posunuli k cieľu.
Okrem nedoriešenej zonácie máte na stole aj právne konanie zo strany Európskej komisie pre ústavný zákaz vývozu vody. Ako sa to vyvíja, bolo správne to zaviesť?
My sme ako vtedajšia opozícia kritizovali, že netreba ústavný zákon a dá sa to riešiť aj zákonom. Konanie je teraz v štádiu formálneho oznámenia. Začiatkom apríla sme pripravili odpoveď Európskej komisii, koncom apríla sme ju poslali. Čakáme na reakciu a budeme to riešiť ďalej.
Budú potrebné legislatívne zmeny? Ide o ústavný zákon, ťažko sa mení.
K ústave mám veľký rešpekt, zasahovať do nej nebudeme. Uvidíme, čo nám povie Európska komisia a aké ďalšie kroky sa budú musieť realizovať.
Čiže budete túto zmenu v tomto konaní obhajovať.
Samozrejme.
Váš predchádzajúci minister pôsobil za Radičovej vlády, ktorá mala nový prístup k riešeniu protipovodňovej otázky. Mali sa stavať hrádzky, zadržiavať voda v krajine. Bývalá Ficova vláda zase zvolila klasický vodohospodársky pohľad, zrealizovali sa desiatky stavieb. Vy chcete hľadať rovnováhu. Ako vyzerá?
Je to veľmi dôležitý problém aj pre túto vládu. Aj v programovom vyhlásení vlády je napísané, že na klimatické zmeny budeme musieť reagovať. V protipovodňových opatreniach budeme pokračovať, sú na to alokované peniaze z Európskej únie. Skúsime nájsť environmentálne riešenia, kde sa bude dať. Zjemníme to.
Mimovládky aj aktivisti kritizujú vodný plán, ktorý nastavil Žiga. Spustili aj petíciu. Stretli ste sa s nimi?
Po nástupe som sa stretol so všetkými, aj s mimovládkami. Ohlásili sme otvorenú politiku, chceme komunikovať s každým, koho sa problematika týka. Musíme nájsť kompromisy, ja som za dialóg a hľadanie spoločnej reči, aj keď sa to niekedy nepodarí. Mali problém napríklad s malými vodnými elektrárňami. Môj postoj je, že takýto zásah do prírody musí mať zmysel a musí to byť primeraný zásah. Hospodársky výsledok musí byť taký, že sa zásah do prírody oplatí. Ak sa to bude striktne dodržiavať, počet stavieb nebude taký vysoký.
Spomínate mimovládky, ste vraj prvý minister, ktorý sa s nimi stretol už pred prijatím programového vyhlásenia. Hovoríte, že ich chcete počúvať. Zohľadníte aj ich názory?
Určite to nebude len o počúvaní. Názory sú rôzne, na niečo máme podobný pohľad, na niečo iný. Ale ak sa vedie dialóg, nie je to na škodu. Myslím, že budeme úzko spolupracovať na environmentálnom vzdelávaní budúcich generácií. Bolo by dobré vychovať ich tak, aby bola pre nich ochrana životného prostredia prirodzenou. Vidím šancu na rozbehnutie viacerých projektov, aby sa environmentálne vzdelávanie dostalo na inú úroveň.
Environmentálne povedomie Slovákov je nízke, ako to teda chcete zmeniť?
Chceli by sme založiť zelený vzdelávací fond. Rokovali sme už s rôznymi stranami aj zahraničnými firmami, ktoré u nás investujú. Povedali nám, že by veľmi radi spolupracovali na takýchto projektoch s ministerstvom. Chceme posunúť vzdelávanie na vyššiu úroveň. Nadviazať spoluprácu s ministerstvom školstva, už sme sa o tom predbežne bavili aj s ministrom. Som si istý, že keď bude nazeranie na prírodu iné, tak sa jednoduchšie presadia aj veci, ktoré sa teraz robia silou. Nejde ani tak o odpor, ale skôr nezáujem.
Jedným z dôsledkov je aj to, že ľudia neseparujú, väčšina odpadu končí u nás na skládkach. Vy doma triedite odpad?
Triedime. Na mojich deťoch vidím, že stačí málo. Budúce generácie budú mať iné zmýšľanie ako my. Keď som ja bol dieťa, toto sa vôbec neriešilo.
Viete, aký odpad patrí do modrého koša?
Plast... nie, ten je žltý. Papier. Nádoby, do ktorých v dome triedime odpad, sú rovnakej farby, odlíšené sú len nápisom.
Čo bude s programom Veľké upratovanie Slovenska, v rámci ktorého sa likvidovali čierne skládky. Žiga mal ambíciu vyčleniť na to ďalšie peniaze.
Chceme v tom pokračovať. Je to dobrý projekt. Vyše 500 až 600 skládok sa už takto odstránilo. Použilo sa desať miliónov eur, žiadosti prišli asi na 25 miliónov. Chceme preto pokračovať. Dúfam, že sa to podarí, ešte tento rok chceme vypísať výzvu pre obce na desať miliónov eur, aby sa upratovalo ďalej.
Keď sa bavíme o dotáciách, je tu aj otázka, čo s Environmentálnym fondom. V minulosti vznikli viaceré pochybnosti o prideľovaní peňazí. Plánujete zmeny s envirofondom?
Zatiaľ nemám ucelenú víziu, čo tam zmeniť. Každopádne sa budem snažiť veci stransparentniť. Je veľa obcí, ktoré sa inak nevedia dostať k takýmto financiám. Veľké zmeny však nechystám. Situácia sa v posledných rokoch zlepšila.
Za Jaroslava Izáka si jeho ľudia vyplácali peniaze na slnečné kolektory.
Takto to určite nebude.
Spomínaný vzdelávací fond by mal fungovať pod envirofondom alebo samostatne?
Nad formou ešte rozmýšľame, či to bude pod Slovenskou agentúrou životného prostredia. Z envirofondu by sme na to chceli použiť peniaze, na to je určený. Skúsime získať aj peniaze od firiem. Ide o veľké firmy, nadnárodné korporácie, ktoré sú ochotné investovať do životného prostredia. Aj vo svete a Európe je takýto trend.
Spomínali ste Slovenskú agentúru životného prostredia. Už ste sa oboznámili s tým, ako funguje, rovnako aj Štátna ochrana prírody či Slovenská inšpekcia životného prostredia?
Napríklad dnes som sa stretol s riaditeľom SIŽP. Rozprávali sme sa o tom, ako to funguje, aké majú problémy. Mal som nejaké otázky. Postupne sa s tým oboznamujem.
Budete prehodnocovať prácu ich riaditeľov?
Budem, ale čistky v rezorte nechystám. Potrebujeme odborníkov, inak by som si podpílil konár sám pod sebou. Preto prvý štátny tajomník Norbert Kurilla nie je politik, neprišiel pre body z kampane, ale preto, že nás čaká predsedníctvo. Celý rezort naň roky pripravuje. Je to odborník z vnútra, vyzná sa, pozná trendy. Takíto ľudia sú pre mňa dôležití. Budujeme aj analytický odbor. Ideme robiť napríklad analýzy nízkouhlíkového hospodárstva či novú environmentálnu stratégiu. Takto tápame, zdroje, ktoré máme, treba využiť efektívne.
Znie to ako myšlienka z konceptu hodnoty za peniaze Martina Filka. Chcete ísť týmto smerom?
Nový šéf tímu by mohol pravdepodobne prísť z Inštitútu finančnej politiky. Každopádne, chceme posilniť analytický tím, ísť touto modernou cestou, aby sme trendy zo sveta a Európy priniesli aj sem. Myslím, že nám v tomto smere pomôže aj predsedníctvo.
Máte nejakú osobnú ambíciu, čo by ste chceli počas funkčného obdobia presadiť?
Mám viacero ambicióznych cieľov. Jeden z nich by mal byť aj naším spoločným - aby sa ochrana životného prostredia stala prirodzeným životným postojom budúcich generácií. Tiež mám záujem nastaviť smerovanie ministerstva a environmentálnej politiky podľa nových stratégií, na ktorých momentálne pracujeme.