Bradavica na Dunaji. Toto nelichotivé označenie hlavného mesta sa snažia zmeniť aktivisti z občianskych združení. Opravujú cyklistické chodníky, čistia nelegálne skládky a navrhujú riešenia pre zanedbaný verejný priestor. A to všetko za minimálne náklady. Ukazujú tak samospráve a politikom, že vzhľad Bratislavy sa dá zlepšiť aj bez prehnaných rozpočtov. A najmä rýchlo.
Nevhodná fasáda na Bratislavskom hrade upozorňuje na dôležitosť citlivých rekonštrukcií.
"Podpíšte sa" a bojujte s nami za Bratislavu bez deravých ciest (pokračovanie článku pod fotkou)
Poukázať na problémy
Podľa architekta Rudolfa Lesňáka z architektonického ateliéru RULES sa samospráva o vzhľad Bratislavy nestará. „Nefunguje veľa článkov a chýba systémové riešenie. Na vzhľade mesta sa nepracuje komplexne, a preto drobné úpravy či vysadenie jedného trávnika nič nezmení,“ zhodnotil Lesňák.
Na nečinnosť úradov poukazuje aj neformálne združenie Zelená hliadka, ktoré vzniklo v roku 2011. Autor myšlienky Matúš Čupka tvrdí, že ich cieľom nie je nahradiť prácu samospráv, ale motivovať ľudí, aby sa zapojili do zlepšovania mesta. „Starostlivosť o životné prostredie nespočíva len vo vynášaní smetných košov a kosení trávnatých plôch. Chceme poukázať na problémy v meste a vyjadriť náš postoj,“ hovorí Čupka.
Počas štyroch rokov svojej existencie očistili nelegálne skládky, odstránili nepovolené reklamy či opravili cyklistickú lávku na Prístavnom moste. V blízkej dobe chcú vysadiť kvetináče na Kollárovom námestí, kde nelegálne parkujú autá. Na svoje aktivity pritom nepotrebujú prehnané rozpočty. Zelené mesto svoje projekty financuje prostredníctvom crowdfundingu, keď sa autor myšlienky snaží presvedčiť ľudí na internete, aby sponzorovali jeho projekt. „Takto vyberie mesačne približne 200 eur, čo pokrýva náklady na naše aktivity. Okrem toho nám mohli ľudia poslať dve percentá z dane, a tým nás podporiť,“ uviedol Čupka. Jedna akcia ich pritom stojí približne 150 eur. „Dobrovoľníkov zvolávame cez sociálne siete. Stačí, ak si prinesú fľašu s vodou, všetko ostatné zabezpečíme my,“ priblížil Čupka.
Nápady sú na stole
Podľa zakladajúceho člena občianskeho združenia My sme mesto Matúša Valla stojí za aktivitou dobrovoľníkov najmä snaha zlepšiť mesto a aplikovať vlastné predstavy o tom, ako by mal verejný priestor vyzerať. „Ľudia sú už zúfalí z toho, ako mesto vyzerá. V posledných rokoch sa začali viac zaujímať o to, ako zlepšiť svoje okolie. Vedia, že nápady sú na stole, stačí ich len realizovať,“ komentoval Vallo. Situácia v Bratislave sa podľa Valla v posledných rokoch nezlepšila vďaka politikom, ale napriek im. „O pozitívne zmeny sa postarali práve dobrovoľníci a občianske združenia,“ uviedol Vallo. Občianske združenie My sme mesto sa zameriava na architektonický aktivizmus. Architektka Andrea Ambrovičová Mikulajová z ateliéru Architektin mikulaj & mikulajová vidí veľký potenciál v oživení nábrežia a jeho zapojenia do mestského verejného priestoru. „Pozitívnym príkladom by pre nás mohla byť Viedeň, kde obyvatelia mesta využívajú nábrežie oveľa aktívnejšie,“ zhodnotila Mikulajová.