Už minimálne desať rokov sa na území hlavného mesta hovorí o jednotnom systéme parkovania. A dodnes je práve Bratislava jediným krajským mestom na Slovensku, ktorá nemá prijaté jednotné parkovacie pravidlá. Bratislavský primátor Ivo Nesrovnal pritom tvrdil, že systém zavedie do konca minulého roka, aby sa stihol „zabehať“, kým bude Slovensko v druhej polovici tohto roka predsedať Rade Európskej únie. Doteraz však chodníky lemujú autá, trávniky sú rozblatené od ich pneumatík a na sídliskách parkujú autá často na neutráloch, aby si ich mohli vodiči navzájom odtláčať a vyslobodiť tak svoje vozidlá. Tomu mal už však nastať koniec. Nesrovnal vyzval všetky mestské časti, ktoré majú záujem sa zapojiť do jednotnej parkovacej politiky, aby spoločne podpísali memorandum o spolupráci pri zavádzaní spoločného systému parkovania. Ani jeden starosta zo 17 miestnych samospráv však dohodu s mestom včera nepodpísal. A tak je parkovanie opäť na bode mrazu.
Jednotný systém parkovania je stále v nedohľadne
„Mal to byť prvý krok, záväzok a politická deklarácia k zavedeniu parkovacej politiky, že to myslíme vážne a chceme problém s parkovaním riešiť,“ povedal Nesrovnal na brífingu v Zelenom salóniku Primaciálneho paláca, kam pozval starostov miestnych samospráv na podpis memoranda po tom, čo s nimi vraj o dokumente niekoľkokrát predtým hovoril. Napriek tomu však od nich dostal „košom“. Nesrovnal dodal, že ho mrzí, ako sa starostovia napokon k veci postavili a že sa boja memorandum podpísať. Je však odhodlaný pokračovať v zavedení jednotnej parkovacej politiky a nič sa podľa neho nemení na tom, že to chce urobiť čo najskôr. Najlepšie do konca tohto roka.
Podľa viacerých starostov bratislavských miestnych samospráv je podpisovanie memoranda zbytočné. „Išlo čisto o politický úkon, ktorý nerieši náš problém,“ povedala starostka Karlovej Vsi Dana Čahojová.
Trápenie pokračuje
Štyri veľké mestské časti – Petržalka, Ružinov, Staré Mesto a Nové Mesto pritom už v roku 2013 podpísali spoločný záväzok, v ktorom si stanovili, ako by mala vyzerať parkovacia politika aspoň na ich územiach. „Memorandum nehovorí absolútne nič o fungovaní parkovania, platbách, termínoch, súťaži dodávateľov či zavádzaní systému parkovania v jednotlivých mestských častiach,“ povedal starosta Ružinova Dušan Pekár. Starostovia by tak podľa neho podpísali iba niečo, čo nemá žiadne kontúry a už vôbec nie garanta projektu. Pre mestské časti je podľa Pekára dôležité novelizovať štatút Bratislavy a prijať všeobecne záväzné nariadenie. Na základe neho dostanú časti mesta do svojej správy niektoré mestské cesty a budú tak na nich môcť presne definovať pravidlá parkovania. To však od mesta doteraz nedostali.
Bratislavský magistrát pri zavádzaní jednotného systému parkovania na území mesta nezačína od nuly, ale vychádza z dokumentu z roku 2012. Vtedy mestskí poslanci schválili základné pravidlá parkovania. O rok neskôr sa dohodli aj na tom, že z vybraných peňazí z parkovného a pokút pôjde štvrtina do mestskej kasy a zvyšok do pokladníc miestnych samospráv.
I keď termín zavedenia parkovacieho systému stále nie je známy, v súčasnosti sa vie, že parkovacia politika nebude mať jedného spoločného správcu, ale bude na každej mestskej časti, aby si ho určila sama. Rovnaký bude len vizuál parkovacích kariet, sumu za ne si však tiež určia časti mesta samy. Zatiaľ sa skloňovala sadzba od 20 do 100 eur za ročnú rezidentskú kartu. Teda pre tých obyvateľov, ktorí majú na danom území trvalý pobyt. Niektoré miestne samosprávy už nemajú silu čakať na spoločné pravidlá, a preto Nové Mesto či Karlova Ves plánujú na jar spustiť pilotné projekty parkovania na svojich územiach vo vlastnej réžii.