7. február 2015
účasť voličov: 21,3 %
výsledok: neplatné
Hlasovanie v ôsmom referende od vzniku samostatnej Slovenskej republiky bolo neplatné. Podľa výsledkov sa na ňom zúčastnilo ešte menej ľudí ako na poslednom referende v roku 2010. Ľudia mohli hlasovať o otázkach, v ktorých sa definovalo manželstvo ako spolužitie muža a ženy, párom rovnakého pohlavia nemalo byť umožnené adoptovať si detí. Rozhodovalo sa tiež o tom, že školy by nemohli vyžadovať účasť detí na vyučovaní v oblasti sexuálneho správania. Po zrátaní všetkých hlasov však Slováci rozhodli, že referendum iniciované Alianciou za rodinu bolo neplatné.
18. september 2010
účasť voličov: 22,84 %
výsledok: neplatné
Ivan Gašparovič vyhlásil referendum iniciované stranou Sloboda a Solidarita. Referendum bolo neplatné, keďže sa na ňom nezúčastnil dostatočný počet voličov. Hlasujúci sa vyjadrovali k šiestim otázkam. Zrušenie koncesionárskych poplatkov si praje 87,24 percenta ľudí a za obmedzenie poslaneckej imunity bolo 95,40 percenta občanov. Znížiť počet poslancov v parlemente na 100 chcelo 92,76 percenta hlasujúcich. Za stanovenie maximálnej ceny vládnych limuzín sa vyslovilo 88,84 percenta hlasujúcich. Voľby cez internet by vyhovovali 70,46 percenta ľudí a 74,93 percenta občanov chcelo, aby sa osoby poverené výkonom verejnej moci vyňali z práva na odpoveď, ktoré zaručuje tlačový zákon.
3. apríl 2004
účasť voličov: 35,86 %
výsledok: neplatné
Celoslovenské referendum, ktoré vypísal prezident Rudolf Schuster na 1. deň prezidentských volieb na tému skrátenia III. volebného obdobia NR SR bolo neplatné. K referendovým urnám pristúpilo 35,86 percenta oprávnených hlasujúcich. Za vypísanie predčasných parlamentných volieb sa vyslovilo 86,78 percenta zúčastnených občanov, proti bolo 11,93 percenta. Referendum, ktorého cieľom bolo vypísanie predčasných volieb ešte v kalendárnom roku 2004, vyhlásil prezident na základe petičnej akcie, ktorú organizovala odborárska centrála.
16.-17. máj 2003
účasť voličov: 52,15 %
výsledok: platné
Prezident Rudolf Schuster vypísal na 16. a 17. mája 2003 referendum o vstupe krajiny do EÚ. Občania v ňom mali možnosť vyjadriť svoj súhlas alebo nesúhlas so začlenením Slovenska do únie. Referendová otázka znela "Súhlasíte s tým, aby sa SR stala členským štátom EÚ?" Ľudia v tomto plebiscite schválili vstup krajiny do Európskej únie. Za členstvo sa vyslovilo 92,46 percenta zúčastnených voličov.
11. november 2000
účasť voličov: 20,03 %
výsledok: neplatné
Prezident Rudolf Schuster po predchádzajúcich konzultáciách s lídrom HZDS Vladimírom Mečiarom vyhlásil referendum o predčasných parlamentných voľbách a jeho termín určil na 11. novembra 2000. Prezident Schuster sa ešte pred vyhlásením referenda rozhodol, že súlad znenia referendovej otázky o predčasných parlamentných voľbách s Ústavou SR dá posúdiť ústavným právnikom. Po porade so siedmimi právnikmi sa rozhodol, že neexistujú ústavné prekážky na vypísanie plebiscitu, ktorý iniciovalo HZDS. Referendu predchádzala petičná akcia organizovaná HZDS a SNS. Na referende sa zúčastnilo 20,03 percenta voličov, referendum bolo vyhlásené za neplatné.
25.-26. september 1998
účasť voličov: 44,06 %
výsledok: neplatné
V čase výkonu niektorých právomocí hlavy štátu vyhlásila vláda 18. augusta 1998 v nadväznosti na petičnú akciu občanov tretie celoštátne referendum na 25. a 26. septembra 1998 s otázkou "Ste za to, aby NR SR prijala ústavný zákon, ktorým sa zakáže privatizácia strategických podnikov?" Išlo o tri energetické závody, Slovenský plynárenský priemysel, Slovenské elektrárne a Transpetrol. Na referende sa zúčastnilo 44,06 percenta občanov, referendum bolo neplatné.
23.-24. máj 1997
výsledok: zmarené
Vtedajší prezident Michal Kováč vyhlásil referendum na dni 23. a 24. mája 1997. Občania mali odpovedať na štyri otázky: "Ste za vstup SR do NATO?", "Ste za rozmiestnenie jadrových zbraní na území SR?", "Ste za rozmiestnenie vojenských základní na území SR?" a "Súhlasíte, aby prezidenta SR volili občania SR podľa priloženého návrhu ústavného zákona priamo?" Spornou pre vtedajšiu koalíciu a opozíciu sa stala štvrtá otázka referenda, keďže pôvodne mali byť dve samostatné referendá. Nakoniec musel o spore vydať verdikt Ústavný súd SR. Ten 21. mája 1997 okrem iného rozhodol, že príloha rozhodnutia prezidenta SR o vyhlásení referenda pri otázke týkajúcej sa priamej voľby hlavy štátu odporuje zákonu o spôsobe vykonania referenda, a tým aj článku 100 ústavy. Ešte v ten deň dal minister vnútra Gustáv Krajči vytlačiť hlasovacie lístky s tromi otázkami, ktoré sa týkali iba bezpečnostnej problematiky. Ústredná komisia pre referendum sa 25. mája 1997 uzniesla, že právoplatné hlasovacie lístky so štyrmi otázkami neboli občanom doručené, čím bolo referendum zmarené. Nový verdikt ústavného súdu zo dňa 6. februára 1998 na podnet poslanca Ivana Šimka deklaroval, že minister Krajči svojím konaním a postupom v súvislosti s referendom porušil ústavné a základné práva občanov SR.
22. október 1994
účasť voličov: 19,96 %
výsledok: neplatné
Prvé celoštátne referendum vyhlásil prezident Michal Kováč. Podnetom na vypísanie referenda bolo uznesenie NR SR prijaté na návrh predsedu Združenia robotníkov Slovenska Jána Ľuptáka. Referendová otázka bola formulovaná takto: "Súhlasíte, aby sa prijal zákon o preukazovaní finančných prostriedkov, ktoré boli použité pri dražbách a privatizácii?" Na referende sa zúčastnilo 19,96 percenta občanov s oprávnením voliť. Referendum bolo neplatné.