Pohľad na november 1989 je s odstupom 25 rokov úplne odlišný ako videnie a chápanie týchto udalostí počas ich priebehu. Zhodli sa na tom politológ Juraj Marušiak i psychológ Miloš Poštek.
Obaja pripomínajú, že do aktívneho života už vstúpila generácia, ktorá udalosti novembra 1989 nezažila, prípadne sa jej Nežná revolúcia dotkla len veľmi okrajovo. "Pre súčasnú generáciu vysokoškolákov je to už len historická udalosť," uviedol politológ Juraj Marušiak.
Psychológ Miloš Poštek dodal, že ide o súčasť normálneho procesu, ktorá zasiahla aj vnímanie iných historických udalostí, ktoré sú späté s bojom o slobodu, ako napríklad SNP či ukončenie 2. svetovej vojny. "Pre mladú generáciu sú tieto dátumy hlavne dňami, keď je voľno, keď netreba ísť do školy," uviedol.
Prečítajte si aj: Sedem mýtov a poloprávd o živote v socialistickom Československu
Marušiak dodáva, že k celkovej zmene vo vnímaní 17. novembra prispieva aj to, že ubúdajú priami aktéri vtedajších udalostí. "Buď už nepôsobia vo verejnom živote, alebo už nie sú ani medzi nami," pripomenul. Zmenou však podľa neho prechádza aj pohľad tých, ktorí udalosti zažili. "Inak sa na veci pozeráte vtedy, keď ich zažívate a vtedy, keď na ne spomínate s odstupom 25 rokov," povedal.
Pre neho osobne sú spomienky na november 89 spojené do značnej miery aj s porovnaním medzi vtedajšími očakávaniami a neskorším výsledkom. "Je pre mňa niekedy naozaj fascinujúce to, s akou naivitou sme sa všetci pozerali na niektoré veci, s akou naivitou sme niektoré fenomény interpretovali a aké nerealistické očakávania sme mali," uviedol politológ.
Psychológ Miloš Poštek dodal, že aj tento fakt je dôsledkom toho, že hoci je 17. november možnosťou zaspomínať na emócie spolupatričnosti, súdržnosti a nádeje, emócie Nežnej revolúcie sú dnes skôr "na papieri", ako v reálnom prežívaní.