Jeden je stelesnením ideálneho miesta pre zamestnanie, druhý sa premenil na potemkinovskú dedinu. Prvý dokončili v priebehu pár mesiacov, druhý sa dokončenia nevie dočkať takmer 30 rokov. Zdanlivo nespojiteľné budovy – sídlo IT gigantu Googleplex a kultúrny dom vo Svidníku – však spája jeden spoločný prvok. Nápadne podobne riešený oblúk jednej zo vstupných hál.
Aj keď to v takýchto prípadoch vyzerá skôr na slovenské kopírovanie, opak je pravdou. Pôvodný architektonický koncept kulturáku na severovýchode Slovenska vznikol koncom osemdesiatych rokov. Vtedy ešte o Googli nikto nevedel. Firma ako taká vznikla o necelých 10 rokov neskôr. Paradoxne, kým sídlo internetového vyhľadávača je dnes ospevované architektmi aj novinármi po celom svete, svidnícka stavba čaká na spasenie. Na prvý pohľad dokončená budova totiž ukrýva rozostavanú halu, kancelárie aj nedokončené priestory. Zmenila sa na opachu, s ktorou si mesto nevie rady.
Všetko podľa tabuliek
Na povrchu pozlátka, pod ním hrubá nedokončené stavba. Kulturák v centre Svidníka, ktorý nesie honosný názov Dom európskej kultúry, akoby do mesta ani nepasoval. Megalomanská stavba z konca 80. rokov minulého storočia však vo vtedajšom Československu nebola ničím nezvyčajným. „Projekt sa musel prísne držať tabuliek. Vychádzalo sa z veľkosti mesta, zo spádovej oblasti. Čísla nepustili,“ približuje vtedajšie zmýšľanie architekt Ján Mihalov. On je považovaný za autora konceptu celej stavby, toto tvrdenie však spresňuje. „Ja som bol v poradí tretím architektom, ktorý sa na projekte podieľal,“ približuje.
Projekt vznikol niekedy v roku 1987. Mesto chcelo vo svojom centre vybudovať kultúrno-spoločenský komplex, v ktorom by svoje miesto našla okrem kina, kultúrnych priestorov aj veľká sála pre usporadúvanie spoločenských podujatí. Zámer, ktorý mal byť zrealizovaný v priebehu niekoľkých mesiacov, však narazil na zmenu režimu. Peniaze došli a mesto malo v roku 1989 na krku nedokončenú obriu stavbu, s ktorou si nevedelo rady.
Prekresľovanie hál
A začína sa niekoľkoročné hľadanie riešení. Dobrých, ale aj tých horších. Jedným z nich bol rozpredaj časti budovy. „Pôvodná východná ,časť B’ Domu kultúry bola v roku 1995 odpredaná Slovenskej sporiteľni za účelom zriadenia mestskej pobočky. V roku 1996 bola táto časť objektu kompletne dostavaná a prevádzkovaná,“ približuje vedúci odboru výstavby Mestského úradu Svidník Ľuboš Čepan. Časť, ktorá mala hostiť svadby či plesy, sa tak zmenila na banku.
Nebola to však jediná vynútená zmena.
Predávalo sa aj v opačnej časti budovy, kde svoje sídlo našiel úrad práce. „Neskôr bola odpredaná aj časť 1. nadzemného podlažia pri hlavnom vstupe s cieľom zriadenia snack baru, ktorý bol zrealizovaný v roku 2003,“ hovorí Ľuboš Čepan. Zatiaľ poslednou zmenou bol odpredaj časti prízemia pre Prima Banku. Z kultúrneho domu sa tak stalo niečo iné, ako sa pôvodne zmýšľalo, čo pripúšťa aj samotné mesto. „Celý modul až po priestor sály je sprevádzkovaný pre iné účely ako bola pôvodná koncepcia,“ konštatuje Čepan.
Bez peňazí
Lukratívne miesta sa síce rozpredali, veľká časť budovy však zostala nedostavaná a roky chátra. „Stav „zakonzervovaného“ objektu je adekvátny veku a využívaniu stavby. Časť stavebných konštrukcií pôvodne vystavených nepriazni poveternostných vplyvov je poškodená, resp. čiastočne skorodovaná,“ približuje Ľuboš Čepan. Hlavným problémom sú peniaze.
Podľa štúdie by mesto na dokončenie potrebovalo asi tri milióny eur. Čo nevie zabezpečiť. Snahy o čerpanie peňazí zo štrukturálnych fondov Európskej únie či štátneho rozpočtu stroskotali. Zatiaľ poslednou injekciou do projektu bola dotácia 500-tisíc eur. Tú priklepla mestu na výjazdovom rokovaní vláda v roku 2009. Vďaka nej sa projekt podarilo opláštiť a zvonku pripomína dokončenú stavbu.
Mesto sa po rokoch rozpredaja rozhodlo vyriešiť situáciu okolo nedokončeného kulturáku rázne. Vypísalo súťaž na odpredaj časti priestorov. Cieľ je získať minimálne niečo vyše 678-tisíc eur. Kultúru tak má definitívne nahradiť polyfunkcia.
Architekt: Podobnosť tam je
Svidnícka „opacha“ sa však môže pýšiť jedným unikátom. Jej vstupnú halu „odkopíroval“ samotný Google. Aspoň taký môže byť dojem pri prvom pohľade na obe stavby. „Podobnosť medzi dvoma stavbami je viditeľná,“ porovnáva architekt Peter Švorc zo spoločnosti Architekt Peter Švorc & Partners. Jedným dychom však dodáva, že Svidníčania sa nemôžu pýšiť niečím prevratným.
„Architekti, ktorí navrhovali vstup do Googlu, sa určite neinšpirovali vo Svidníku. Motívom vstupu do Googlu je zakomponovanie ich avataru či maskota do vstupného portálu, o čom svedčia aj jeho zelené ruky namaľované na bočnom ráme a dve anténky trčiace z budovy na streche,“ uzatvára Švorc.
Ak máte vo svojom okolí REALITNÚ OPACHU, pošlite nám svoj tip na adresu Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript..