Slovenskí diplomati Ján Kubiš a Miroslav Lajčák sú podľa britského týždenníka The Economist kandidátmi na post nového šéfa OSN. „Ich šance sú o to vyššie, že rad by tentoraz mal prísť na východnú Európu,“ potvrdil pre HN europoslanec Eduard Kukan, exveľvyslanec Československa i Slovenska pri OSN a bývalý osobitný vyslanec generálneho tajomníka OSN pre Balkán.
Medzi kandidátmi na post šéfa OSN sa objavili aj Slováci Ján Kubiš a Miroslav Lajčák. Majú títo diplomati vo svetovej konkurencii šancu?
Áno, určite majú. Po ukončení mandátu súčasného generálneho tajomníka OSN Pan Ki-muna by mala totiž mala dostať šancu východoeurópska regionálna skupina. Tá dosiaľ v celej histórii OSN nemala svojho generálneho tajomníka. Preto je reálne očakávať, že tentoraz príde rad aj na ňu. Silnými kandidátmi tu určite budú aj Ján Kubiš a Miroslav Lajčák.
Kto z týchto dvoch Slovákov nakoniec bude podľa vás kandidovať?
O tom bude musieť rozhodnúť slovenská vláda. Tá totiž môže navrhnúť len jedného kandidáta. Ten, koho si vláda vyberie, bude mať reálne šance na zvolenie.
Za východnú Európu má byť kandidátom napríklad aj slovinský expremiér Danilo Türk či bulharská politička Irina Bokovová. Čo hrá v prospech slovenských kandidátov?
Sú známi vo svetovej politike, majú renomé v medzinárodných vzťahoch. Keď sa poobzeráte po východoeurópskej regionálnej skupine, uvidíte, že tam patrí 22 krajín vrátane Poľska či Chorvátska. Samozrejme, budú tam aj ďalší kandidáti, ale myslím si, že východisková pozícia jedného zo Slovákov bude pred hlasovaním veľmi dobrá.
Predchádzajúcimi šéfmi OSN boli politici z Peru, Egypta, Ghany a aktuálne Južnej Kórey. Teraz ním má byť Východoeurópan. Môže byť dôvodom aj to, že na tie skutočne kľúčové posty, ako je povedzme šéf NATO, sa človek mimo západných krajín nedostane?
Takto by som to nechápal. Východná Európa už predsa mala šéfa Európskeho parlamentu, Poliaka Jerzyho Buzeka. A post generálneho tajomníka OSN určite nie je nejaké odkladacie miesto, ktoré by bolo menej hodnotné než povedzme šéf NATO alebo predseda Európskej komisie. OSN je jediná univerzálna celosvetová organizácia a jej šéf je na očiach celého sveta. Každý ho sleduje.
Vy sám ste boli v úzkom kontakte s bývalým šéfom OSN Kofim Annanom, keď ste dva roky zastávali funkciu jeho osobitného vyslanca pre Balkán. Má šéf OSN vôbec nejaké reálne páky, aby ovplyvnil dianie vo svete?
Samozrejme, že áno. Keď vznikne kríza v nejakom svetovom regióne, prvý, kto zasahuje, je práve OSN pod vedením generálneho tajomníka. Práve ten zohráva veľmi dôležitú úlohu pri rozhodovaní o vojenských akciách a vyslaní mierových síl na miesta ozbrojených konfliktov.
Môže mať zo zvolenia svojho človeka nejaké benefity krajina, prípadne región, odkiaľ nový šéf OSN prišiel?
Pre konkrétny región ťažko, ale pre štát, z ktorého generálny tajomník pochádza, to môže znamenať posilnenie jeho imidžu či popularity vo svete.
Ako sa vlastne rozhoduje o tom, kto sa stane novým šéfom OSN? Je to podobné ako v prípade voľby členov Bezpečnostnej rady OSN, keď vznikajú akési koalície krajín na základe dohôd – my vás podporíme teraz a vy nás nabudúce?
Samozrejme, v zákulisí sa pred hlasovaním konajú veľmi intenzívne rozhovory. Vytvárajú sa rôzne koalície, kde sa štáty snažia uzavrieť dohody, z ktorých by mal každý nejaký úžitok. Generálneho tajomníka volí Valné zhromaždenie OSN, ale najdôležitejšiu pozíciu má pritom Bezpečnostná rada OSN. Keď sa jej 15 členských štátov dohodne na konkrétnom mene, tak je prakticky rozhodnuté.