Únava a vyčerpanosť. I tieto faktory môžu ovplyvniť to, či bude nasledujúce štyri roky naďalej premiérom Robert Fico. Ten v rozhovore pre HN prednedávnom prvýkrát jasne povedal to, že ak mu voliči dajú dôveru, bude pokračovať vo funkcii premiéra. Polemizuje sa však o tom, ako dlho ostane Fico vo funkcii predsedu vlády. Odborníkov by jeho skorší odchod z premiérskeho kresla veľmi neprekvapil.

Fico bude hľadať únik

Nebolo by neočakávané, ak by Robert Fico neostal po výhre vo voľbách vo funkcii premiéra celé štyri roky, myslí si sociológ a riaditeľ prieskumnej agentúry MVK Pavel Haulík. „Keď sa uchádzal o post prezidenta pred dvomi rokmi, naznačilo to, že je z politiky vo výkonnej moci unavený a vyčerpaný. Napovedal tým, že by rád svoje zvyšné politické obdobie strávil v menej exponovanej pozícii,“ hodnotí Haulík možný Ficov odchod z premiérskeho postu. Robert Fico sa uchádzal o post prezidenta vo voľbách v roku 2014. Hoci sa vtedy v prvom kole umiestnil na prvom mieste, v druhom kole ho už porazil súčasný prezident Andrej Kiska.

Dôvody podľa Haulíka zotrvávajú a je možné, že Fico bude hľadať únik z postu vo výkonnej moci. Samotný odchod z politiky však odborníci nepovažujú za reálny a to, či bude alebo nebude Robert Fico premiérom, nie je základnou otázkou. „Nemyslím si, že odíde z najvyššej politiky. Predpokladám, že po voľbách bude zostavovať vládu a bude opätovne premiérom. Dávam však menšiu pravdepodobnosť tomu, že ním ostane počas celého funkčného obdobia,“ myslí si riaditeľ z prieskumnej agentúry Focus Martin Slosarik.

Voľby budú rozhodujúce

Všetko však ostáva otvorené minimálne do výsledkov volieb. „Pokiaľ nemáme k dispozícii aspoň výsledky volieb, nemôžeme nič z toho tvrdiť,“ vysvetľuje politológ Ján Baránek. „Premiér môže ochorieť, môže si to po dvoch rokoch rozmyslieť, lebo toho už bude mať dosť, toto všetko by boli teraz len vyslovené špekulácie,“ komentuje Baránek.

Menšou otázkou ostáva samotný výsledok volieb. Podľa politológa Pavla Marchevského otázka neznie, kto vyhrá voľby, na to je Smer príliš dominantný. A opozícia ostáva podľa neho málo aktivizovaná, akoby ani žiadne voľby neprichádzali. „Otázkou nadchádzajúcich volieb nie je to, či Smer vyhrá alebo nie. Otázkou je, aká veľká bude jeho podpora a koľko percent získa,“ hodnotí doterajšie predvolebné prieskumy Marchevský.

No ani momentálne vládnuca strana nemusí byť vo voľbách neohrozená. Proti Smeru sa môže nakoniec obrátiť i jeho postoj k imigrantom. „Smer urobil chybu, keď utečeneckú krízu preexponoval. Niežeby to nebola téma, ktorá zaujíma a znepokojuje množstvo ľudí, ale v takej intenzite, ako to podáva Smer, to presahuje vhodnú mieru. Akoby presolili polievku. Keď je tam tej soli veľa, tak je to horšie, akoby tam nebola vôbec,“ zhodnotil Haulík postoj vládnucej strany.

Smer zrejme bude hľadať partnera

1.    Jednofarebná vláda Smeru
Smer dokáže zopakovať svoj výsledok z roku 2012 a zostaví jednofarebnú vládu. Na to by potreboval v parlamentných voľbách získať okolo 40 percent hlasov, čo by mohlo stačiť na 76 kresiel v parlamente a väčšinu.

Pavel Haulík, sociológ a riaditeľ prieskumnej agentúry MVK
Zdá sa, že tento scenár je dnes menej pravdepodobný ako iné, ale nie je vylúčený. Znamenalo by to, že Smer by musel zmobilizovať svojich sympatizantov, aby prišli voliť. To môže byť problém, ak niektorí ostanú doma s dojmom, že všetko je rozhodnuté a Smer nemôže prehrať. Druhou podmienkou tohto scenára je, že veľa hlasov prepadne pre strany, ktoré neprekročia 5-percentnú hranicu a budú sa prerozdeľovať. Nepovažujem to však za najpravdepodobnejší scenár. 

Martin Slosiarik, sociológ a riaditeľ prieskumnej agentúry Focus
V súčasnosti je veľmi ťažké povedať, čo je najpravdepodobnejší variant. Sú tu rôzne vstupné podmienky, v tomto prípade veľmi záleží na množstve prepadnutých hlasov. Čím vyšší bude prepad hlasov, čím viac sa bude blížiť k 20 percentám, tým viac sa táto verzia môže stať skutočnosťou. Nie je to vylúčené a je to jeden z tých možno pravdepodobnejších scenárov. 

Juraj Marušiak, politológ
Všetko závisí od účasti voličov i od toho, čo sa v najbližších dňoch do volieb udeje a či niečo voličov odradí od jedného alebo druhého segmentu. Jednofarebná vláda sa nedá vylúčiť. Všetko závisí aj od percent a od toho, či sa niektoré strany do rady dostanú alebo nie. Ak sa tam niektoré strany nedostanú, najsilnejšia strana má potom šancu zostaviť jednofarebnú vládu.

2.     Smer v koalícií s SNS
Národniari sa s najväčšou pravdepodobnosťou vrátia do parlamentných lavíc. Ak Smer nebude mať dostatok kresiel na jednofarebnú vládu, je SNS jeho najpravdepodobnejším koaličným partnerom. 

Pavel Haulík
Koalícia Smeru s niektorou stranou je asi najpravdepodobnejší variant. Nemyslím si však, že zo všetkých možných variantov koalícií Smeru s niekým je najpravdepodobnejšia táto koalícia. Obdive strany síce majú podobných voličov, ale zároveň o tých podobných voličov bojujú a navzájom si teda významne konkurujú. Myslím si, že tento scenár nie je pravdepodobný natoľko ako niektoré iné koalície.

Martin Slosiarik
Ťažko určiť, či je pravdepodobnejší scenár, že bude Smer sám, alebo v koalícii s inou stranou. V prípade nižšieho prepadu hlasov, a teda nižšieho zisku hlasov, čo bude mať Smer, sa tento scenár stáva pravdepodobnejší. Smer už túto skúsenosť má a SNS je jeden z tých preferovanejších partnerov. 

Juraj Marušiak
Zdá sa, že takáto možnosť sa zvažuje. Objavovali sa aj signály, že by Smer vytvoril radšej koalíciu so stranou Most-Híd, špekulovalo sa aj o koalícii so stranou Sieť, všetky tieto možnosti sú otvorené. SNS by mohla byť relatívne koaličným partnerom, bola by veľmi vďačná, ak by sa do vlády dostala, a nemá inú šancu dostať sa do nej ako so Smerom. Samozrejme, môže tu byť problém aj jej minulosť spojená s korupčnými škandálmi či jej rétorikou k imigrantom. Môže byť problémovým partnerom. 

3.     Smer v koalícii s pravicovou vládou 
V roku 2016 Slovensko čaká predsedníctvo v EÚ. Je teda možné, že Smer nepôjde do vlády s SNS, ktorá by mohla predstavovať problém, ale uprednostní niektorú z pravicových strán. Napríklad KDH alebo Most-Híd.

Pavel Haulík
Tento scenár sa mi zdá v súčasnom rozložení najpravdepodobnejší. Samozrejme, nie je istý, ale má najvyššiu pravdepodobnosť. Bude záležať na tom, ktorá zo strán získa dostatočný počet mandátov na to, aby so Smerom mohla vytvoriť koalíciu, tak aby mala dostatočnú väčšinu.

Martin Slosiarik
Zo strany opozičných strán vidno snahu mať možnosť podieľať sa viac na moci. Žiadna z týchto strán nechce byť asi ďalšie celé štyri roky v len opozícii. Z takéhoto pohľadu vidím i možnosť koalície naprieč celým tým politickým spektrom, hoci je možnosť vzniku stredo-pravej vlády relatívne nižšia. Najčastejšie sa možno potom spomína koalícia s KDH.

Juraj Marušiak
Pri KDH a Smere došlo k zbližovaniu niektorých stanovísk. Viem si predstaviť ich blízku spoluprácu, ale ani zvnútra KDH na toto neexistuje jednotný názor. Nedá sa však donekonečna táto možnosť vylučovať. Všetko závisí od povolebného rozloženia síl. No ani pre KDH nemusí byť atraktívne ostať v opozícii. 

4.    Široká koalícia pravicových strán 
Zrejme najmenej pravdepodobný variant. Najmä preto, že časť pravicových strán už teraz odmieta spoluprácu s Matovičovým hnutím OĽaNO. A málokto si chce zopakovať širokú koalíciu ako za Radičovej vlády.

Pavel Haulík
Tiež menej pravdepodobný scenár, ale nevylučoval by som ho absolútne. Nie je to niečo, čo neprichádza do úvahy, ale pravdepodobnosť je menšia. Zase záleží na tom, či sa naplnia alebo nenaplnia určité predpoklady. Je to opačná schéma ako pri prvom scenári a jednofarebnej vláde Smeru – tomu sa nepodarí zmobilizovať dostatok svojich voličov a časť ostane doma, a počet hlasov, čo sa bude prerozdeľovať, nebude taký vysoký. Nebolo by teda toľko neúspešných strán. Ešte to má jednu podmienku – že by sa všetky tie rôznorodé strany dokázali dohodnúť, a to je podmienka, ktorá znižuje pravdepodobnosť tohto scenára. 

Martin Slosiarik
Tento scenár považujem za menej pravdepodobný. I pre skúsenosť z roku 2010 a 2012. Takýto scenár by bol reálny len v prípade, že percentá by dávali možnosť vytvorenia takejto širokej koalície trom, maximálne štyrom stranám. Môže to byť podmienené aj ziskami Siete, tá by musela zvýšiť svoj volebný výsledok, čo zatiaľ podľa súčasných prieskumov nevyzerá. Všetko zároveň záleží na jednotlivých lídroch, ktorí si často určujú, s kým by v koalícii mohli alebo nemohli byť. 

Juraj Marušiak
Nemôžeme to, samozrejme, vylúčiť. Ale táto koalícia by bola príliš široká a rozsiahla počtom koaličných partnerov, medzi ktorými panuje dosť veľká averzia, čo by mohol byt opäť ten problém ako počas vlády Ivety Radičovej. Problém by mohlo byť aj hnutie OĽaNO, ktoré zdržuje tiež nezávislých kandidátov, a ťažko čakať, že ich strana bude zaväzovať nejakou straníckou disciplínou, aby podporovali vládu, o ktorej rozhodnú len štyria členovia hnutia.