Odborník prekypujúci energiou. Takto pozná okolie končiaceho ministra obrany Františka Kašického. V čase ministrovania lietal na vojenské misie v zahraničí, skákal padákom, behal po výcvikových strediskách v maskáčoch, tancoval vo folklórnom súbore a otváral letné festivaly. Do kresla šéfa obrany nastúpil ako skúsený odborník, málokto však vie, že medzi vojakmi začínal ako elév. Výstup na vrchol rezortu odštartoval východniar z Gelnice v roku 1993 ako redaktor rezortného týždenníka Obrana. Za 15 rokov vystriedal pozíciu tlačového tajomníka, hovorcu, šéfa kancelárie ministra a šéfa vojenskej kontrarozviedky. V ministerskom kresle vydržal necelé dva roky.
Pri štyroch ministroch
Kašický vyštudoval Vysokú vojenskú pedagogickú školu v Bratislave. Za režimu sa táto škola volala Vojenská politická akadémia Klementa Gottwalda a vychovávala tzv. politrukov -- agitátorov, pôsobiacich medzi vojakmi ľudovodemokratickej armády. Minister obrany Ján Sitek za SNS mu zveril post hovorcu. Osvedčil sa -- dôverovali mu aj ďalší traja šéfovia rezortu Pavol Kanis, Jozef Stank a Ivan Šimko. Ten ho dokonca v roku 2003 vyslal na štúdiá do USA, kde absolvoval špecializačný spravodajský kurz CIA. Nebol jediný. Okrem neho absolvoval Kašický päť zahraničných kurzov a ako prvý slovenský armádny dôstojník ukončil štúdium na Informačnej škole obrany v USA. "Bol to nestranný, charakterný človek a profesionál," charakterizoval Kašického exminister Šimko.
Na čele "tajných"
Vo februári 2003 uviedol minister Ivan Šimko Kašického do funkcie riaditeľa Vojenského obranného spravodajstva -- kontrarozviedky slovenskej armády. V spolupráci s políciou sa podarilo Kašickému odhaliť niekoľko prípadov korupcie v rezorte obrany. Známe je napríklad obvinenie zástupcu náčelníka Generálneho štábu Armády SR Jána Čmiľanského z korupcie, či podplukovníčky Jarmily S. odsúdenej za prijatie úplatku od vojaka za predĺženie pobytu na zahraničnej misii. Napriek úspechom však koncom mája 2004 musel odísť. Bez predchádzajúcej kritiky či zjavných prešľapov minister obrany Juraj Liška Kašického odvolal -- malo ísť o chyby profesionálneho charakteru, ktoré trvali dlhší čas, ktoré však Liška bližšie nekonkretizoval.
Od roku 2004 pôsobil Kašický v parlamente ako tajomník výborov pre obranu a bezpečnosť, či kontrolu NBÚ. Tu sa zblížil s podpredsedom Smeru Robertom Kaliňákom, ktorý brannobezpečnostnému výboru šéfoval. Práve tento vzťah otvoril Kašickému dvere na najvyššie miesta. Po víťazstve Smeru-SD v parlamentných voľbách získal Kašický post ministra obrany, hoci členom strany sa stal až v apríli 2007.